Text je prevzatý z Atlasu sveta, Slovenská kartografia Bratislava, Kartografie Praha 1970

 

 

 

Stručné zásady cudzojazyčnej výslovnosti

V jednotlivých jazykoch uvádzame najprv cudzie písmeno, za pomlčkou jeho slovenskú výslovnosť; potom za dvojbod kou príklad a v zátvorkách výslovnosť. Uvádzajú sa len tie prípady, ktoré sa vyskytujú na mapách tohto atlasu.

 

ALBÁNČINA

é — e (neurčitá hláska); Vloré (vlore) sh - š; Lesh (leš)

ANGLIČTINA:

Rozdiel medzi písanou a hovorenou podobou je v ang­ličtine značný. Pritom sa pomer písmena a hlásky nedá zachytiť do jednoduchých pravidiel; to isté písmeno sa vy­slovuje v rozličných slovách rozdielne. Uvádzame niektoré osobitné znaky výslovnosti:

ce — zvuk medzi a-e ' - neznelé e o — ako nemecké ô ti — ako nemecké ú

th (znelé) - dz - konček jazyka je medzi prednými zubmi

th (neznelé) - ts - konček jazyka je za prednými zubmi di, ti, ni, li - dy, ty, ny, ly

BULHARČINA (prepis z azbuky)

ä - a (hláska neurčitej povahy, nahrádza tvrdý znak az­buky): Veliko Tárnovo (veliko tarnovo) di, ti, ni, li - dy, ty, ny, ly: Vidín (vldyn)

DÁNČINA

a - niekedy e: Skagen (skejen) ä - o: Alborg (olbor) ce — e: Noestved (nestvedz)

av (a pod.) — au (podobne aj Iné dvojhlásky): Kaben- havn (kebenhaun)

d — po I, n, r sa vypúšťa: Koldlng (kollng), niekedy dz: Thisted (tsístedz)

g - niekedy j: Helslngar (helslnjer), niekedy sa vypúšťa: Alborg (olbor)

0 — e: Ranne (rene) th — ts: Thule (tsule)

FÍNČINA

ä - e: Kittilä (kityle)

aa - á: Vaasa (vása)

ää — é: Hyvinkää (hyvinké)

aj — aj: Taivalkoski (tajvalkoski)

ee — é: Hämeenlinna (heménllna)

ei — ej: Seinäjokl (sejnejoki)

h - ch: Lahti (lachti)

ie - je: Rovanleml (rovanjeml)

ii — í: lljoki (íjoki)

o - e: Kyrós (kyres)

ui - uj: Kansallspulsto (kansalspujsto)

uu - ú: Joensuu (joensú)

FRANCÚZŠTINA

ô — á: Chátellrault (šátelról) ae — a : Caen (kan) ai — e: Roubaix (rube) ain — en: Saintes (sent) aô — ó: Saône (són)

au — o, ó: Aurillac (orijak), Montauban (montóbanj ay - é: Annonay (anoné) c - k: Aurillac (orijak)

- s (pred e, I, y): Nancy (nansl) ç — s: Montluçon (monlüson) e (neprízvučné) — často nehlasné: Vesoul (v zúl) é - e: Épinal (epinal) é — e: Genève (ž név) é — é: Angouléme (angulém) eau - ó: Bordeaux (bordó) ei — é: Seine (sén) em, en - an: Lorient (lorian) eu - e: Périgueux (perlge)

g — ž (pred e, I, y): Angers (anžer), ináč g: Grenoble (grenobl)

gn — ň: Digne (dyň)

gu - g (pred e, i, y): Bangul (bangi)

h - nevyslovuje sa a nasledujúca samohláska sa predl­žuje: Le Havre (I ávr) ch — š: Rodherfort (rošfór) i - í: Nîmes (ným)

ie - je, jé: Vienne (vjen), Poitiers (poaťjé)

¡11 - j: Marseille (marsej), ale Lille (lil) — výnimka! j - ž: Dijon (dyžon) ô - ó: Dole (dól)

oi — oa, ua,: Poitiers (poaťjé, puaťjé) ou - u, ú: Toulouse (tulúz) oy - oaj, uaj: Troyes (troaj, truaj) q, qu — k: Quimper (kenpér)

s - z (medzi samohláskami): Besançon (bezanson), ináč s: Strasbourg (strasbúr) t - ť (pred ie) : Poitiers (poaťjé)

-    v zloženinách sa nevyslovuje: Montluçon (monlüson)

-     ináč t: Toulouse (tulúz) tz - s: Metz (mes)

u — ü: Fréjus (fréžú) y í- i, j : Vichy (viši), Yonne (jon)

Zdvojené spoluhlásky sa vyslovujú jednoducho.

Na konci slova mnohé spoluhlásky odpadajú: Strasbourg (strasbúr), Paris (pari).

GRÉČTINA (prepis z gréckeho písma)

ai - e: Patrai (patre) é - i : Sparté (spartl) ei - i: Peiraeius (pireefs) g (pred e, i) - j: Aigina (ejina) oi - i: Verroia (verrija) ou - u: Moudros (mudros) th - s: Athénai (asine)

u (v spojeniach au, eu, éu) - v alebo f: Laurion (lavrion) z - dz: Kazané (kadzani)

HOLANDČINA, FLÁMČINA, AFRIKÁNČINA

aa - á: Maastricht (mástricht)

e - v neprízvučných slabikách sa vypúšťa: Meppel (mepl) ei - ej: Eindhoven (ejndhófn) g - ch : Gent (chent) ij — ej: Nijmegen (nejméchn) oe - u: Windhoek (vindhuk) u - ü: Utrecht (ütrecht) v - f: Vlissingen (flisinchn) w - v: Zwolle (zvole)

INDONÉZŠTINA

dj - ď: Djakarta (ďakarta) tj - ť: Tjirebon (ťirebon)

ISLANDČINA

dh — z: Seydhisfjôrdhur (sejzisfjerzyr) th - ts: Thjórsá (tsjórsá) ey - ej: Reykjavík (rejkjavík)

g - niekedy ch: Djúpivogur (djúpivóchyr), ináč g ó — ou: Snóksdalur (snouksdalyr) ö - e: Seydhisfjôrdhur (sejzisfjerzyr) u - y: Akureyri (ákyrejri)

MAĎARČINA

a - hláska medzi a-o cs - č: Mohács (moháč) é — hláska medzi é-í: Pécs (péč) gy — ď: Nyíregyháza (níreďháza) ly - j : Szombathely (sombathej) ny — ň: Füzesabony (fyzešaboň) ö - e: Tiszalôk (tysalek) ö — é: Gyôr (ďér) s - š: Šopron (Šopron) sz - s: Szolnok (solnok) ty - ť : Berettyó (beretťó) ü — y: Tiszafiired (tysafyred) zs - ž: Bôrzsôny (beržeň)

 

 

 

NEMČINA:

ä — e: Gänserndorf (genzerndorf) aa — á: Raabs (ráps) ai - aj: Mainz (majnc) c — k: Cottbus (kotbus) ck — k: Zwickau (cvikau)

e - v neprízvučných slabikách sa vypúšťa: Weiden (vajdn)

ee — é: Spree (špré)

ei — aj: Weimar (vajmar)

eu - oj: Reutlingen (rojtlingen)

ey — aj: Speyer (špajer)

g - k (na konci slova): Hamburg (hamburk)

h — predlžuje samohlásku: Suhl (zúl)

ie - í: Biel (bil)

8, oe — e: Gôriitz (gerlic), Oelsnitz (elznyc)

qu — kv: Marquartstein (markvartštajn)

s — na začiatku slabiky z: Riesa (ríza)

sch — š: Schwerin (šverin)

sp — šp: Bösperde (bešperde)

st - št: Straubing (štraubink)

th — t: Gotha (goto)

ts - c: Potsdam (pocdam)

tsch - č: Crimmitschau (krimičau)

tz — c: Rochlitz (rochlic)

ü, ue - y: Saarbrücken (zórbrykn), Uelzen (ylcn) v — f: Wilhelmshaven (vilhelmshafn) w — v: Zwettl (cvetl) z - c: Zwickau (cvikau)

Zdvojené spoluhlásky sa vyslovujú jednoducho: Zwettl (cvetl).

NÓRČINA:

á — ó: Snäsavatn (snósavatn)

ae - é: Svolvaer (svolvér)

au - eu: Sauda (seuda)

d - vypúšťa sa po I, n, r: Arendal (arenal)

ei - ej: Trondheim (tronhejm)

g — stráca sa: Nyborg (nybor)

ki — ši: Kirkenes (širkenes)

0    — často u: Moss (mus) e — e: Vadsa (vadse)

sj — š: Mosjoen (mošeen) sk - š (pred e, i): Skien (šien)

POĽŠTINA

q - on: Nowy Sqcz (novy sonč); pred b, p ako om: Dq- browa (dombrova); pred I stráca nosovosť č — č: Zamošč (zamošč) ci - či: Szczecin (sčečin) cz — č: Wieliczka (vielička)

q - en: Czqstochowa (čenstochova); pred b, p ako em: Dqbica (dembica); pred I a na konci slova stráca nosovosť

h - ch: Nowa Huta (nová chuta)

1   — u: tabqdy (uabendy) ň — ň: Toruň (toruň)

ó — u: Krakow (krakuv)

rz - po znelých spoluhláskach ž: Rzeszów (žešuv); po ne­znelých spoluhláskach š: Przemsza (pšemša) š - š: Swinoujšcie (švinoujšče) si - ši: Siedlce (šiedlce) sz - š: Warszawa (varšava) w - v: Gliwice (glivice) ž — ž: Kozie (kožle) i — ž: Zagaň (žagaň) zi - ži: Zielona Góra (žielona gura)

Všetky samohlásky sú krátke a prízvuk je vždy na predpo­slednej slabike.

PORTUGALČINA

a (neprízvučné) — e: Šerpa Pinto (šerpe pintu) ä (na konci) - a: Maraä (marea) äo - an: Säo Paulo (san paulu) b - v: Óbidos (óviduš)

c (pred e, i) - s: Recife (resifi), ináč k: Macapá (ma- kapá)

C - s: Braganrja (bragánse) e (neprízvučné) — i: Portalegre (purtalégri) ch - š: Chaves (šáviš) j - ž: Beja (beže)

Ih - ľ: llhéus (iľéuš) m (na konci) - ň: Belém (beléň) nh - ň: Minho (miňu) o (neprízvučné) - u: Lagos (laguš) ô - ó: Rondônia (rundónie) ou — ó: Moura (móre)

qu (pred e, i) — k: Mocambique (mosambik)

s (na konci) — š: El.vas (elvaš)

st — št: Castelo Branco (kaštelu bránku)

z (na konci) - š: Figueira da Foz.-(figejre de foš)

 

 

RUMUNČINA

ä — e: Bacäu (bakeu)

ai — aj: Baia Mare (baja more)

c (pred e, i) — č: Cernavodá (černavode), ináč k: Cluj (kf už)

cea - ča:,Tulcea (tulča) ciu — ču: Ciucea (čuča) ei — ej: Carel (karej)

g (pred e, I) - dž: Medgidia (meddžldja), Ináč g: Lugoj (lugož)

ghe, ghi - ge, gi: Sighet (siget) giu - džu: Glurgiu (džurdžu) ch - k: Chilla Veche (kllja veke)

i - na konci slov po spoluhláskach sa vypúšťa: Galoji (galac)

i — y: Birlad (byrlad)

¡a, ie, io, iu - ja, je, jo, ju: Alba lulla (alba-julja) j - ž: Dej (dež) oi — oj: Oituz (ojtuz) s — š: Bucurestl (bukurešt) t - c: Bistrita (blstrlca)

RUŠTINA (prepis z azbuky)

de, te, ne, le ďe, ťe, ňe, ľe: Vltebsk (viťebsk) di, ti, ni, li — dl, ťi, ňi, ľl: Berdičov (berďlčov)

SRBOCHORVATČINA

č — ť: Peč (peť)

di, ti, ni, li - dy, ty, ny, ly: Subotica (subotyca)

Ij — ľ: Ljubljana (ľubľana) nj - ň: Vranje (Vrane)

ŠPANIELČINA

b - v: Córdoba (kordová), na začiatku slova b: Badajoz (badachos)

c (pred e, I) - s: Valencia (valénslja), Ináč k: Talca (talka)

g (pred e, i) - ch':' Gijón (chichón)

gua - gva: Guatemala (gvatemóla)

gue, gui - ge, gi: Aguilas (agilas)

güe - gue: Camagüey (kamaguej)

h — nevyslovuje sa: Mahón (maón)

ch - č: Pachuca (pačuka), na konci slov k: Vlch (vik)

j — ch: Jaén (chaén)

II — ľ: Trujlllo (truchíľo) ñ - ň: Viña del Mar (viña del mar) que, qui — ke, k¡: Quito (klto) x — ks: México (mekslko) y — j: Popayan (popaján) z — s: Zaragoza (saragósa)

Spojené samohlásky, v španielčine veľmi hojné, sa vyslo vujú sčasti jednoslabičné, sčasti dvojslabičné: Taitao (taj- tao), Valparaíso (valparajíso).

Zdvojené hlásky sa vyslovujú jednoducho.

ŠVÉDČINA

ä - é: Särna (sérna) á - ó: Borôs (borós) ck - k: Stockholm (stokholm) g - často j: Gôteborg (jeteborj)

k (pred zvukmi e, i) — č: Nykôping (nyčepinj), ináč k: Karlstad (karlstad)

Ij — j: Siljan (sijan) o — často u: Motala (mutála) b — e: Cfland (eland)

r - môže sa vypustiť: Sôderhamn (sederhamn, sedehamn) sj - š: Nässjô (nésše)

sk - š (pred zvukmi e, i): Skellefteä (šelefteó) sti — š: Kristianstad (krišanstad) u — niekedy ý: Umeá (ýmeó) xj — kš: Växjô (vékše)

TALIANČINA

c - č (pred e, i): Macerata (mačeráta), ináč k: Ancona (ankona)

cchi — kkj: Porto Vecchio (porto vekkjo)

g - dž (pred e, i): Agrigento (agridžento), ináč g

gh — g (pred e, i): Alghero (algéro)

gi — dž: Perugia (perúdža)

gl - Ij: Cagllari (kaljorl)

gn — ň: Bologna (boloňa)

ch - k: Chieti (kiety)

qu - kv: L'Aquila (ľákvila)

s - medzi samohláskami často z: Ragusa (raguza), ale Pisa (písa)

sci - š: Brescia (breša) íl — u: Cefalú (čefalu)

z — dz:'Monza (mondza), niekedy c: Venezia (venecia)
Zdvojené spoluhlásky sa vyslovujú dvojito: Vizzini (vicciny).

TUREČTINA

c - dž: Erzincan (erzindžan) c — č: Coruh (čoruh)

g - gh (hláska s veľmi rozmanitou výslovnosťou, niekedy podobná znelému ch, inokedy i, j, v: Mugla (muchla) i, I — i: izmir (izmir) i, I — y: Bandirma (bandyrma) o - e: Sôke (seke) í - š: Mu$ (muš)

ú — y: Búyuk Menderes (byjyk menderes) y — j: Malatya (malatja)