Uvodná stránka, verzia pre nevidiacich

Submenu

Hlavné menu

PhD.

Študijný odbor: 4.3.5 Synekológia 
Študijný program: Evolúcia ekosystémov a ich ochrana

Garanti študijného programu: prof. RNDr. Peter Bitušík, CSc., doc. Ing. Peter Urban, PhD., doc. PaedDr. Valerián Franc, CSc.

Študijný poradca:

Dĺžka štúdia: denná forma štúdia – 8 semestrov (4 akademické roky); externá forma štúdia – 10 semestrov (5 akademických rokov)
Akademický titul: philosophiae doctor (PhD.)

Charakteristika programu 
Študijný program reflektuje obavy o budúcnosť planéty a kvalitu jej zdrojov. Väčšina rozhodnutí týkajúcich sa využívania, ochrany a manažmentu ekosystémov je založená na poznaní ich súčasného stavu, ktorý sa získal zvyčajne po tom, ako bol identifikovaný nejaký problém. Informácie o tom, ako sa skúmaný systém vyvíjal, kam smeroval  a ako nadobudol súčasnú štruktúru chýbajú alebo sú nedostatočné. Ak chceme získať predstavu o stave a vývoji ekosystémov pred výrazným vplyvom človeka a odlíšiť signály antropogénnych zmien od prirodzeného rozsahu variability ekosystémov, sú potrebné dlhodobé dáta (rádovo stovky až tisícky rokov). 
Študijný program akcentuje paleoekologický prístup, ktorý dobre korešponduje s metódami súčasného ekologického výskumu pracujúceho s krátkodobými údajmi získanými v laboratóriu a teréne. Kombinácia oboch prístupov umožňuje rozpoznať rozsah poškodenia systému a rýchlosť jeho zmien, ale aj stupeň odolnosti a schopnosti obnovy ekosystémov. 
Tieto informácie sú dôležitým východiskom pre moderné prístupy v ochrane prírody, ktoré sú druhou oblasťou študijného programu. Údaje poskytnuté paleoekologickým a súčasným ekologickým výskumom sú dôležité pre nastavenie opatrení na zlepšenie stavu systému, resp. na dosiahnutie cieľových želateľných podmienok tak, aby boli splnené požiadavky človeka a nedošlo k narušeniu ekosystému.

Štúdium je určené pre uchádzačov s výbornými výsledkami v magisterskom štúdiu ŠOzameraných na ekológiu, biológiu alebo geológiu (špecializácia na paleobiológiu) ageografiu (špcializácia na historický vývoj krajiny) aktívnou znalosťou cudzieho jazyka (angličtiny). U uchádzačov z externého prostredia (z praxe) sa predpokladajú kvalitné výsledky zo základného alebo aj aplikovaného výskumu v oblasti ekológie mikroorganizmov, rastlín a živočíchov, systematickej biológie a ochrany prírody.


Študijná časť 
Jadro znalosti v študijnej časti je zamerané na získavanie najnovších poznatkov a súčasných trendov v paleoekologickom a ekologickom výskume mikrobiálnych, rastlinných a živočíšnych populácií a spoločenstiev, štatistickom spracovaní dát a dizajnovaní ekologického výskumu. Okruh povinne voliteľných predmetov umožňuje študentovi výber predmetov podľa jeho špecializácie z oblasti paleoekológie, environmentálnej mikrobiológie, genetickej variability jedincov i populácií, biosystematiky a evolúcie rastlín a ekológie rastlinných spoločenstiev, biológie a ekológie modelových skupín živočíchov, súčasných trendov v ochrane a manažmente druhov, spoločenstiev a ekosystémov. V neposlednom rade má možnosť získať a rozšíriť si vedomosti a praktické zručnosti v aplikácii geoinformačných technológií v ekologickom výskume.
Štúdium je v zásade individuálne, jeho súčasťou je stáž na vedeckom pracovisku na Slovensku alebo v zahraničí. 
Doktorand po absolvovaní skúšok vykoná dizertačnú skúšku. Hĺbku a rozsah znalostí doktoranda zhodnotí komisia dizertačnej skúšky menovaná dekanom fakulty na návrh predsedu odborovej komisie. Po obsahovej a formálnej stránke skúška nezodpovedá (nie je porovnateľná) štátnej skúške v 2. stupni (magisterskom) štúdia. V maximálnej miere sa prihliada na tému riešenú v rámci dizertačnej práce. Prvá otázka je všeobecná vzhľadom k okruhu problematiky dizertačnej práce (teoretická ekológia, ekológia prostredia, biológia ochrany prírody), druhá zodpovedá téme (napr. paleoekológia, ekológia rastlín, živočíchov, mikroorganizmov) a tretia je špecificky zameraná na riešenú problematiku (napr. ekológia študovanej skupiny, bioindikácia, manažment chránených druhov, rôzne aspekty aplikovanej ekológie).
Súčasťou skúšky je prednesenie projektu dizertačnej práce, v ktorom doktorand oboznámi komisiu so zámermi a metodickými postupmi svojej práce, resp. s už dosiahnutými výsledkami. Projekt dizertačnej práce doktorand predkladá písomne a posudzuje ho jeden oponent.


Vedecká časť 
Je zameraná na samostatné a tvorivé riešenie aktuálnych vedeckých problémov v oblasti ekológie a biológie ochrany prírody, vrátane ochranárskej genetiky s možnými aplikačnými výstupmi do praxe rezortov životného prostredia v rámci grantových úloh národného charakteru. Vedecká príprava pozostáva z individuálnej, resp. tímovej práce doktoranda, konzultácií a diskusií so školiteľom, konzultantom a inými odborníkmi s cieľom pochopenia viacrozmerného prístupu k riešeniu problematiky dizertačnej práce. Súčasťou štúdia je prezentácia výsledkov na pravidelných odborových seminároch katedry, prípadne pracoviskách iných fakúlt a ústavov SAV, kde svoje hypotézy a parciálne výsledky konfrontuje s názormi kolegov a pedagógov. Vedecká časť sa končí obhajobou dizertačnej práce. 
Dizertačná práca sa predkladá v pevnej väzbe v slovenskom (prípadne českom) alebo anglickom jazyku a to isté platí pre jazyk obhajoby. Odporúča sa koncipovať prácu ako súbor publikovaných článkov, resp. rukopisov pripravených k publikovaniu (články, resp. rukopisy môžu byť aj v inom ako anglickom jazyku). V tomto prípade je práca tvorená úvodom k súboru rukopisov, rozborom problematiky, komentárom k priloženým rukopisom, formulovaním najdôležitejších výsledkov, kópiami publikácií a rukopisov a zoznamom použitej literatúry.
Podmienkou pre obhajobu dizertačnej práce je, že doktorand bude mať k termínu obhajoby dizertačnej práce publikované alebo redakciou akceptované najmenej tri rukopisy, pričom najmenej jeden v časopise evidovanom databázou WOS©. Najmenej prípade jedného rukopisu je doktorand prvým, resp. jediným autorom.


Prijímacie konanie 
Pred začatím prijímacieho konania vypisuje Fakulta prírodných vied témy dizertačných prác s uvedením mena školiteľa. Uchádzač o doktorandské štúdium sa hlási na jednu z vypísaných tém. 
Pre úspešné prijatie je dôležité, aby študent po výbere témy ešte pred prijímacím konaním nadviazal kontakt so svojim potenciálnym školiteľom. Jeho prítomnosť na prijímacom pohovore je dôležitá a zabezpečuje ju sám uchádzač. Školiteľ vypísanej témy sa zúčastňuje prijímacieho konania ako prísediaci.

Prijímací pohovor prebieha pred komisiou pozostáva z nasledujúcich častí:

  • krátke (cca 10 minútové) vystúpenie uchádzača, v ktorom prezentuje pomocou audiovizuálnej techniky a v anglickom jazyku výsledky svojej doterajšej výskumnej práce (diplomová práca, publikácie, realizované projekty v zamestnaní a pod.) a oboznámi komisiu s predstavami o svojej budúcej dizertačnej práci (uchádzač tu môže predložiť svoje publikované práce, resp. iné výstupy zo svojich doterajších výskumných aktivít);
  • následný pohovor o téme dizertačnej práce, jej odbornom a finančnom zabezpečení (školiteľ, konzultant, granty);
  • pohovor zameraný na preskúmanie odbornej zdatnosti a spôsobilosti uchádzača v oblastiach: všeobecná ekológia, ekológia prostredia, základný prehľad fauny a flóry strednej Európy, história, súčasnosť a problémy ochrany prírody v rozsahu, ktorý zodpovedá náplni týchto predmetov vo vysokoškolskom štúdiu.

Ak uchádzač nepreukáže primeranú orientáciu v problematike, ktorú chce riešiť, chýba počiatočný kontakt s budúcim školiteľom, nie je vyjasnený spôsob finančného krytia, ako aj priestorové a materiálne predpoklady riešenia témy, je to dôvod neprijatia na doktorandské štúdium.


Okruhy tém dizertačných prác

  • Subfosílne zvyšky organizmov v sedimentoch jazier a rašelinísk ako indikátory zmien prostredia v postglaciáli a holocéne
  • Komplexná (paleo)rekonštrukcia jazerných ekosystémov (zdroje potravy, trofická štruktúra typy mikrohabitatov) s využitím metódy stabilných izotopov
  • Biocenózy vybraných území: krátkodobé (rádovo desaťročia) časové a priestorové zmeny
  • Habitatové preferencie kľúčových druhov (key species) ako základ pre vypracovanie manažmentových plánov ich ochrany
  • Aplikácia teórie kontinua v ekológii živočíchov: vytvorenie modelu pre ochranu fauny v človekom modifikovanom prostredí