Výskum meďných banských háld na strednom Slovensku

Meďné haldy v okolí Banskej Bystrice (Richtárová, Piesky, halda Maximilián v Španej Doline a haldy v okolí Ľubietovej). Posledný záber predstavuje pohľad na haldu Piesky pri Starých Horách, kde bol uskutočnený proces ozdravenia výsevom travinnobylinných zmesí na navážkach zeminy.

Pokus s klíčením autochtónnych druhov tráv na pôdnom substráte z banských háld kontaminovanom ťažkými kovmi, pôde z referenčnej (nekontaminovanej) plochy a minerálne bohatom organozeolitickom substráte pre vyhodnotenie úspešnosti fytorevitalizácie na kontaminovaných pôdach. Vplyv stanovišťa banských háld má výrazné účinky na rastliny (napr. zvýšený obsah medi spôsobuje červené zafarbenie pri Štiavičke obyčajnej(Acetosella vulgaris) a vyvoláva aj poškodenie rastlinných pletív).

Kontaminácia povrchových vôd ťažkými kovmi a acidita týchto vôd sa vyhodnocuje aj na základe testovania prežívania a rozmnožovania dafnií. Akumulátormi ťažkých kovov sú viaceré rastliny, ktoré sa využívajú pri fytoremediáciách. Najčastejším orgánom akumulácie je koreňový systém.

Experimentálne stanovenia acidity (kyslosti), pH a Eh banských vôd prebiehajú v laboratóriách, ale aj priamo v teréne. Pri experimentálnom výskume geologického substrátu, pôd a biologického materiálu využívame špičkovo vybavené laboratóriá na Geologickom ústave SAV v Banskej Bystrici v rámci zmluvnej spolupráce cez spoločné pracovisko Inštitút biológie a geológie SAV a UMB v Banskej Bystrici, ako aj laboratóriá Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici.

Výsledky výskumov realizovaných zamestnancami Katedry životného prostredia FPV UMB v Banskej Bystrici sú prezentované na popredných medzinárodných vedeckých konferenciách, ako aj na konferenciách organizovaných priamo katedrou. Spolupodieľajú sa na ňom v rámci riešenia záverečných prác študenti všetkých troch stupňov vysokoškolského vzdelávania.