CHEMICKÝ PRIEMYSEL A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

1.    ÚVOD

Človek celé tisícročia žil v prírode tak, že len nepatrne narúšal svojimi niektorými činnosťami rovnováhu prírody. Výraznejšie lokálne narúšania tejto rovnováhy začali ťažbou rúd a ich spracovaním (Cu, Zn, Au, Ag, Fe). Rozvojom poznania zákonitostí prírody, objavenie parného stroja a najmä výroba elektrickej energie, výrazne zmenili postavenie človeka v prírode. Zmenil sa jeho hodnotový systém, všetky svoje schopnosti venuje na uspokojenie neustále narastajúcich potrieb. Sortiment potrieb neustále narastá do šírky, aj do hĺbky nad rámec potrieb k zachovaniu života.
V minulom storočí bolo územie Slovenska pokladané za agrárnu oblasť. Po druhej svetovej vojne sa však vybudoval rozmanitý priemysel (ľahký, ťažký). V povojnových časoch sa sledovala najmä produkcia výroby, takmer minimálna pozornosť sa venovala priemyselným odpadom, bezodpadovým technológiám. Stavaním vysokých komínov s výbornými rozptyľovacími podmienkami, vypúšťaním priemyselných odpadov do povrchových vôd, ukladaním na skládky s možnosťou priesaku, sa lokálne narušenia rovnováhy v prírode zmenili na regionálne, až globálne.
Rozvoj priemyslu zasahuje do života každého človeka. Skreslený je názor verejnosti, že za zdevastované životné prostredie je zodpovedný chemický priemysel. Verejnosť nerozlišuje pojmy chemická výroba a chemický priemysel. Chemická výroba sa uplatňuje v rozmanitých priemyselných odvetviach, nie len v chemickom priemysle. Podľa štatistických údajov sú najvýznamnejšími zdrojmi znečistenia ovzdušia v SR energetický priemysel (tepelné elektrárne), metalurgický priemysel a doprava. Až potom je to chemický priemysel (tabuľka 1.).
Spaľovacie procesy a priemysel sú hlavnými prispievateľmi znečisťovania ovzdušia oxidmi síry a tuhými znečisťujúcimi látkami (TZL). Podiel dopravy je významný pri znečisťovaní ovzdušia oxidmi dusíka NO_x a oxidom uhoľnatým CO. Za jeden rok sa následkom ľudskej činnosti emituje do ovzdušia našej planéty podľa hrubého odhadu 15.10⁹ kg oxidov dusíka NO_x, 60.10⁹ kg oxidov síry , 180.10⁹ kg oxidu uhoľnatého CO a 14 000.10⁹ kg oxidu uhličitého CO₂. Tieto číselné údaje síce ohurujú veľkosťou, ale nevytvárajú presnú predstavu o množstve. Názornejšie je vyjadrenie, že v priemyselne vyspelých krajinách, podľa veľmi hrubého odhadu, je do ovzdušia vypustených za jeden rok na každého človeka 1 000 kg látok.

Tabuľka 1.    Znečisťovanie ovzdušia niektorými odvetviami priemyslu v roku 1998
 

Priemysel	TZL		SO2		NOx		CO
	[t]	[%]	[t]	[%]	[t]	[%]	[t]	[%]
Energetický	19 108	60,30	135 339	88,04	55 246	74,33	19 064	16,08
Metalurgický	7 463	23,94	11 938	7,77	3 766	5,07	78 988	66,61
Chemický	866	2,78	348	0,23	1 213	1,63	2 692	2,27
Rafinéria ropy	107	0,34	2 447	1,59	5 800	7,80	3 108	2,62
Drevospracujúci	935	3,00	2 054	1,34	1 620	2,18	308	0,26
Cementárenský	1 334	4,28	189	0,12	2 957	3,98	12 177	10,27
Ostatný	1 355	4,35	1 408	0,92	3 720	5,01	2 244	1,89
Spolu	31 168	100,00	153 723	100,00	74 322	100,00	118 581	100,00

Tabuľka 2.    Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok (tis. ton)
 

Látka	1989	1990	1991	1992	1993	1994	1995	1996	1997	1998
SO2	569,0	539,0	441,9	377,6	323,2	235,8	236,4	224,2	199,2	178,8
NOx	226,6	226,7	212,0	191,7	183,9	173,0	181,0	139,6	123,1	127,9
TZL	321,0	299,4	229,6	177,5	143,3	87,3	89,0	67,0	60,3	57,5
CO	491,0	488,7	439,1	382,3	408,3	374,7	404,6	373,3	346,0	312,9

Podľa údajov z tabuľky 2. možno konštatovať, že v poslednom období dochádza k znižovaniu emisií základných znečisťujúcich látok. Najvýraznejší pokles nastal v emisiách tuhých znečisťujúcich látok. Pokles emisií nie je v spojení len s poklesom výroby, ale predovšetkým uplatňovaním nových, bezodpadových technológií, ako aj montovaním účinných filtračných a zachytávacích zariadení.
 
 

2.	ÚČINKY ZÁKLADNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK NA ĽUDSKÝ ORGANIZMUS

V spodnej vrstve troposféry, v ktorej sa pohybuje aj človek, na všetky zložky tvoriace vzduch, okrem dusíka a kyslíka, pripadá len 1 objemové %. I napriek tomu, že koncentrácie znečisťujúcich látok v troposfére sú bežne nižšie ako stotiny percent, ich účinok na živé organizmy, teda aj ľudský organizmus, nie je zanedbateľný, pretože sa prejavujú miernymi až výraznými, akútnymi a chronickými zmenami v organizme. Najviac sledované, monitorované znečisťujúce látky ovzdušia patria predovšetkým zlúčeniny síry, dusíka a uhlíka.
 

2.1    ZLÚČENINY SÍRY

Síru zaraďujeme medzi biogénne prvky, je súčasťou živých organizmov (rastlín, živočíchov). Z odumretej organickej hmoty vo vlhkom prostredí pôsobením mikroorganizmov sa síra uvožňuje vo forme sulfánu H₂S. Mikroorganizmy žijúce v oceánoch vytvárajú zložitejšiu zlúčeninu, dimetylsulfid CH₃-S-CH₃. Obe látky sa v atmosfére oxidujú na oxid siričitý SO₂. Prirodzený obsah síry v telách rastlín a živočíchov je vlastne jednou z hlavných príčin obohacovania atmosféry oxidom siričitým SO₂. Fosílne palivá (uhlie, ropa) sú mŕtvou biomasou, obsahujú preto vždy určité množstvo síry. Spaľovaním týchto palív sa síra uchovávaná milióny a možno aj desiatky miliónov rokov, uvoľňuje vo veľkých množstvách do atmosféry. Množstvo síry v ovzduší zo spaľovania fosílnych palív je už dávno vyššie, než je prirodzený únik SO₂ z činných sopiek a teplých minerálnych prameňov.
V ovzduší sa sulfán H₂S postupne mení vďaka oxidačným účinkom vzdušného kyslíka, za prispievania slnečného žiarenia a vďaka hydrolytickým reakciám s atmosferickou vlhkosťou. Mechanizmus konverzie sulfánu H₂S na H₂SO₄ v ovzduší môže prebiehať podľa reakcie:

Oxidácia oxidu siričitého SO₂ na oxid sírový SO₃ za normálnych podmienok prebieha vežmi pomaly, môže byť katalyzovaná slnečným žiarením, alebo oxidmi kovov prítomných v ovzduší.
Oxid siričitý je jedným z hlavných ukazovateľov znečisteného ovzdušia. Jeho celodenný priemer koncentrácie v ovzduší nemá prekročiť 0,1 mg.m^-3. Oxid siričitý dráždi oči, dýchacie cesty a vstrebáva sa do krvi. Podráždenie hrtanu nastáva už pri koncentrácii 0,02 - 0,03 mg.m^-3. Pri koncentrácii 0,05 mg.m^-3 sa prejaví aj podráždenie očí a kašeľ. Oxid siričitý s vlhkosťou slizníc (vodou) umožňuje vznik kyseliny siričitej. Pri vdychovaní vyšších koncentrácií okrem chrapotu pri rozprávaní, cítiť bolesť a tlak na prsiach, vzniká zápal priedušiek a môže nastať aj strata vedomia. Pri akútnej expozícii vysokých koncentrácií môže nastať aj smrť spôsobená kŕčami hlasiviek, zastavením dychu. Takéto koncentrácie sa nevyskytujú bežne vo vožnom ovzduší. Môžu však vzniknúť v uzavretých priestoroch, kde sa oxid siričitý SO₂ využíva na dezinfekciu (vinárske pivnice, sklady obilia, chmeľu a pod.).
Dlhodobé nízke koncentrácie oxidu siričitého SO₂ v ovzduší môžu vyvolať chronické zápaly horných a dolných dýchacích ciest. Opakované zápaly dýchacích ciest môžu vyvolať precitlivelosť (alergiu) organizmu.
Podráždenie očí a dýchacích ciest vyvoláva aj expozícia sulfánu H₂S. Pri koncentrácii 0,15 mg.dm^-3 vyvoláva vážne ochorenia očí a pri koncentrácii nad 1 mg.dm^-3 môže nastať kóma a kŕče, prípadne smrť.
Prítomnosť oxidu siričitého SO₂ v ovzduší pôsobí nepriaznivo aj na vegetáciu. Nepriaznivo ovplyvňuje fotosyntézu. Oxid siričitý sa podieľa na znižovaní pH (zvyšovaní kyslosti) dažďovej vody (viď.: Globálne problémy životného prostredia - Kyslé dažde). Kyslé dažde následne zvyšujú okyselenie povrchových a podpovrchových vôd, najmä ak je pôda, cez ktorú vody pretekajú chudobná na alkalické katióny (Ca²⁺, Mg²⁺, Na⁺, K⁺). Najmenej odolné sú horské pôdy (časté zrážky a hmly). Pôdy listnatých lesov sú odolnejšie na prekyselenie ako pôdy ihličnatých lesov. Opadané lístie totiž vyšuje obsah vápnika v povrchovej vrstve pôdy. Táto vrstva vytvára ochranný štít voči kyslým emisiám.
Oxidy síry nepriaznivo pôsobia aj na stavby. Spôsobujú výrazné zvýšenie korózie materiálov (hrdzavenie železa, opadávanie omietok, poškodzovanie umeleckých diel a pamiatok, spomaľovanie rýchlosti sušenia farieb a pod.). Napríklad Kleopatrin obelisk, ktorý bol premiestnený z egyptskej Alexandrie do Londýna, utrpel za necelých 100 rokov väčšie znehodnotenie (vo vlhkom zadymenom ovzduší Londýna) ako za predchádzajúcich 3 000 rokov svojej existencie. Ďalším príkladom je korózia železného stĺpu v Dilií. Opäť niekoľko storočí nedokázalo tak poškodiť stĺp koróziou, ako posledné polstoročie.
 

2.2    ZLÚČENINY DUSÍKA

Medzi najčastejšie monitorované zložky ovzdušia patria aj oxidy dusíka NO_x (N₂O, NO, NO₂). Veľké množstvá oxidov dusíka sa do ovzdušia dostávajú prírodnou činnosťou, bakteriálnym rozkladom organických dusíkatých látok. Bez povšimnutia nemôže ostať neustály nárast uvoľňovania oxidov dusíka NO_x do ovzdušia ľudskou činnosťou. Je to predovšetkým spaľovanie fosílnych palív v peciach a motorových vozidlách. Dusík vo vzniknutých oxidoch z motorových vozidiel má atmosferický pôvod, alebo pochádza z paliva. V priestoroch spaľovacích motorov s vysokou teplotou (okolo 1 350 °C) vznikajú oxidy dusíka s atmosferickým dusíkom. V zónach spaľovacích motorov s nižšou teplotou vznikajúce oxidy dusíka získali dusík z paliva. Osobné automobily bez záchytných zariadení vo výfukoch, pri zväčšovaní rýchlosti zvyšujú aj exhaláciu oxidu dusnatého NO. Napríklad pri rýchlosti automobilu 50 km.h^-1 sa uvoľní 0,6 g NO na každý kilometer dráhy, pri rýchlosti 80 km.h^-1 je to už 1,4 g a pri rýchlosti 120 km.h^-1 až 3,9 g oxidu dusnatého NO.
Oxidy dusíka sa významnou mierou podieľajú na vzniku fotooxidantov v horných vrstvách atmosféry. Oxidy dusíka, predovšetkým oxid dusnatý NO (ale aj iné emisie), reagujú s látkami tvoriacimi hornú vrstvu atmosféry (ozón, kyslík, prírodné uhľovodíky a pod.). Fotochemické reakcie podmieňuje silné UV slnečné žiarenie (l = 300 - 400 nm).

Z uvedených reakcií vyplýva, že oxidy dusíka NO_x sa podieľajú na znižovaní koncentrácie stratosferického ozónu (viď.: Globálne problémy životného prostredia - Stratosferický a troposferický ozón). Podľa štatistických údajov v tabuľke 2. možno s potešením konštatovať, že koncentrácie oxidov dusíka v atmosfére majú klesajúci trend. Klesá aj koncentrácia N₂O, ktorý má významný podiel na vzniku skleníkového efektu (spolu s CO₂, CH₄, O₃). Oxid dusný je produkovaný, podľa výsledkov viacerých výskumov, benzínovými motormi s modernými trojcestnými katalyzátormi. Benzínové automobily s katalyzátormi produkujú viac N₂O než automobily bez katalyzátorov, a tiež viac ako automobily s dieselovými motormi. Najvýraznejšie rozdiely sú pri nízkych rýchlostiach (mestská doprava) a po studenom štarte.
Monitorovacie stanice na Slovensku neustále zaznamenávajú prekračovanie limitov oxidov dusíka NO_x. Krátkodobý imisný limit (priemerná polhodinová koncentrácia) IH_k 200 m g.m^-3 bol prekročený v oblastiach Bratislavy (Trnavské mýto), Banskej Bystrice (Lux) a Žiliny (Veľká okružná). Imisná hodnota priemernej dennej koncentrácie IH_d 100 m g.m^-3 bola prekročená na staniciach v Bratislave 64,7 % dní v roku, v Banskej Bystrici 25,3 % dní v roku a v Žiline 20,6 % dní v roku. Priemerné ročné koncentrácie prekročili imisný limit IH_r 80 m g.m^-3 v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, aj v Košiciach.
Pri dlhodobom pôsobení vyšších koncentrácií oxidov dusíka sa znižuje odolnosť organizmu voči infekciám a spolu s oxidom siričitým SO₂ prispievajú k vzniku chronických zápalov dýchacích ciest.
Oxid dusnatý NO, podobne ako oxid uhoľnatý CO alebo sulfán H₂S, má vyššiu afinitu k väzbe s hemoglobínom ako kyslík. Uvedené plyny sa môžu viazať aj na hémové skupiny cytochrómov a tieto javy sú podstatou ich vysokej toxicity.
Lekári si všimli, že v období zvýšeného znečistenia ovzdušia prijímajú nemocnice viac pacientov s astmatickými príhodami. Ale aj deti žijúce v domácnostiach, kde sa používajú plynové variče majú vyššiu frekvenciu ochorení dýchacích ciest. Nové poznatky získané na potkanoch ukazujú, že príčinou je oxid dusičitý NO₂, ktorý aktivuje imunitný systém a spôsobuje zvýšenú citlivosť pľúc na alergény.
 

2.3    ZLÚČENINY UHLÍKA

Oxid uhoľnatý CO patrí medzi najrozšírenejšie jedy. Do ovzdušia je emitovaný vo veľmi veľkých množstvách, hlavne spaľovaním fosílnych palív. V dyme sa nachádza 1 - 3 % oxidu uhoľnatého CO. Odhaduje sa, že ročne sa spaľovaním palív uvolní do atmosféry asi 3.10¹¹ kg CO. Výfukové plyny spaľovacích motorov by podľa normy mali obsahovať maximálne 3 - 7 % CO (emisné kontroly).
Aj pri niektorých procesoch prebiehajúcich v prírode, napr. oxidácii metánu, do atmosféry ročne uniká asi 1.10¹² kg CO. V prírode je však ustálená rovnováha medzi vznikom a zánikom oxidu uhoľnatého CO. Ročne sa v atmosfére likviduje 6,8.10¹¹ kg CO radikálovou reakciou:

Oxid uhoľnatý CO je bezfarebný plyn, ktorý sa 130-krát aktívnejšie viaže na hemoglobín než kyslík. Vzniká karbonylhemoglobín COHb, ktorý je stabilnejší než oxyhemoglobín. Uvádza sa, že oxid uhoľnatý CO po uvoľnení z krvi zostáva ešte viazaný v myokarde a pečeni. Stačí iba 0,1 % CO vo vdychovanom vzduchu, aby blokoval 50 % hemoglobínu. Zvyčajne pri koncentrácii 65 % COHb v krvi nastáva smrť. Ale sú známe prípady, keď pri dlhodobých expozíciách s nižšími koncentráciami COHb v krvi (30 - 40 %) nastala smrť, ale aj naopak, že krátkodobá expozícia s vysokou koncentráciou COHb v krvi a rýchlou lekárskou pomocou nekončili tragicky. Sú však popísané aj prípady, že po jednom vdýchnutí CO môže nastať bezvedomie, kŕče a smrť, závisí to od citlivosti organizmu. V mestských častiach s vysokou automobilovou premávkou je koncentrácia oxidu uhoľnatého CO okolo 5 mg.m^-3. Pri koncentrácii 15 mg.m^-3 treba vyhlásiť stav ohrozenia.
Pri nižších koncentráciách COHb v krvi ako 25 % sa otrava oxidom uhoľnatým CO prejavuje najčastejšie bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach, sčervenaním v tvári, bolesťami končatín, búšením srdca. Na každého fajčiara možno pozerať ako na postihnutého chronickou otravou oxidom uhoľnatým. Pri fajčení z jednej cigarety vzniká 50 - 100 cm³ oxidu uhoľnatého. U silného fajčiara v popoludňajších hodinách hladina karbonylhemoglobínu COHb v krvi môže dosiahnuť až 10 %. Časť ťažkostí a veľmi prvadepodobne aj chorôb (ischemická choroba srdca), na ktorých sa fajčenie podieľa, možno pričítať účinkom oxidu uhoľnatého CO.
Rýchlosť nástupu otravy závisí nielen od koncentrácie oxidu uhoľnatého CO v prostredí, ale aj od individuálnej citlivosti, fyzickej činnosti (ako rýchle človek dýcha) a zdravotného stavu jedinca. Pri záchranných akciách treba používať v ochranných maskách špeciálne filtre, lebo bežné filtre oxid uhoľnatý CO nezachytia. K významnému uvoľneniu oxidu uhoľnatého CO došlo vo Východoslovenských železiarňach 27. októbra 1995. V blízkej obci Veľká Ida dosahovala koncentrácia oxidu uhoľnatého CO až 50 mg.m^-3, preto museli byť obyvatelia tejto obce evakuovaní. Usmertených bolo 13 ľudí. Ozdravenie po akútnej otrave oxidom uhoľnatým CO môže nastať v priebehu niekoľkých dní, nervové alebo psychické poruchy trvajú dlhšie. V niektorých prípadoch dochádza aj k celoživotným poruchám.
 
 

3.	CHEMICKÝ PRIEMYSEL A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE V JEDNOTLIVÝCH KRAJOCH SLOVENSKA

Pri budovaní priemyselných odvetví na Slovensku sa prihliadalo k tomu, aby sa priemysel nekoncentroval v určitej oblasti (rozptýlenie pracovných príležitostí). Preto aj chemický priemysel je zastúpený vo všetkých krajoch Slovenska (obr. 1).

Obr. 1.    Rozmiestnenie chemického priemyslu na Slovensku
 

3.1    Bratislavský kraj

Všetky významné chemické závody, ktoré sa podieľajú v Bratislavskom kraji na znečisťovaní životného prostredia, sú sústredené do okresu Bratislava. Do ovzdušia v tejto oblasti bolo v roku 1998 najvýznamnejšími znečisťovateľmi  emitovaných 28 370 t základných znečisťujúcich látok, čo je o 2 463 t menej oproti roku 1997. Celkové množstvo vypustených základných znečisťujúcich látok v Slovnafte a. s. Bratislava v roku 1997 bolo 26 544 t (v roku 1997 - 28 358 t). Výrazné zníženie emisíí bolo dosiahnuté u SO₂ v dôsledku zníženej spotreby ťažkých vykurovacích olejov a zvýšenej spotreby zemného plynu v spaľovacích a technologických procesoch, ako aj nižšieho objemu spracovanej ropy (tabuľka č. 3). Okrem základných znečisťujúcich látok Slovnaft a. s. Bratislava emitoval do ovzdušia aj ďalšie znečisťujúce látky (najmä olefíny a benzén) v celkovom objeme 8 027 t (v roku 1997 - 7 175 t). Všetky tepelné zdroje ZSE š. p. Bratislava v roku 1998 zaznamenali pokles emisií základných znečisťujúcich látok o 471,5 t (oproti roku 1997), pričom najvýznamnejší pokles sa dosiahol u SO₂ (o 288,5 t).

Tabuľka 3.    Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v Bratislavskom kraji v rokoch 1996 a 1997 (t.rok^-1)
 

Zdroj	TZL		SO2		NOx		CO
	1997	1998	1997	1998	1997	1998	1997	1998
Slovnaft a.s. Bratislava	1 264	1 207	21 924	20 310	4 461	4 330	703	698
ZEZ š.p. Bratislava, záv. Tepláteň II	24	24	201	217	263	212	78	58
ZEZ š. p. Bratislava, Výhrevňa Juh	41	19	621	265	158	85	23	15
ZEZ š.p. Bratislava, Tepláreň Západ	6	9	10	62	110	111	36	34
Matadorex a.s. Bratislava	19	12	312	191	66	40	8	5
Istrochem a.s. Bratislava	11	0,8	191	162	11	1,8	1,5	1,7
OLO a.s. Bratislava Spaľovňa kom. odpadu	107	109	74	76	112	114	0,3	0,3

Vypúšťaním mestských a priemyselných odpadových vôd do toku Dunaja sa zhoršujú ukazovatele kyslíkového režimu čistoty, chemické, mikrobiologické a biologické ukazovatele čistoty. Medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia povrchových vôd v danej oblasti možno zaradiť čističky odpadových vôd Petržalka, Istrochem a. s. Bratislava, ako aj Slovnaft a. s. Bratislava. Vo vode je charakteristiký vysoký obsah organických látok a zlúčenín dusíka a fosforu. Obsah sledovaných ťažkých kovov je nízky, avšak oproti rokom 1996 - 1997 nastalo zvýšenie koncentrácie zinku, čo spôsobilo zhoršenie čistoty.
V celej oblasti sa prejavuje okysľovanie pôdneho fondu, ako dôsledok imisií SO₂ a NO_x. V roku 1998 boli v rámci monitoringu a plošného prieskumu kontaminácie pôd zistené nadlimitné hodnoty Cu, Zn, Cd, Hg a Pb v okrese Pezinok.
V oblasti odpadového hospodárstva v tejto ohrozenej oblasti aj naďalej najnaliehavejším problémom ostáva rekonštrukcia a modernizácia Mestskej spaľovne tuhého komunálnaho odpadu a odstraňovanie starých environmentálnych záťaží na území Bratislavy (skládka gudrónov v Devínskej Novej Vsi, ako aj odpady bývalých CHZJD v katastrálnom území Vrakuňa).
 

SLOVNAFT a. s. Bratislava

Spracovávaním ropy vytvára bohatú surovinovú základňu pre mnohé ďalšie podniky, nie len na území SR, ale aj v zahraničí. Takmer polovica produkcie sa expeduje do Českej republiky. Produkuje takmer 150 druhov výrobkov. Z rafinérskych výrobkov sú to asfalty, vykurovacie a mazacie oleje, tuky, bitumény, parafíny, rozpúšťadlá a hlavne palivá pre dopravné prostriedky (benzín, motorová nafta, letecký petrolej). Dlhé roky je Slovnaft a. s. Bratislava výrobcom polyetylénu (BRALEN) a polypropylén (TATRÉN). Slovnaft a. s. Bratislava sa v roku 1997 podieľal 3,45 % na znečistení ovzdušia v SR tuhými znečisťujúcimi látkami. Na porovnanie Východoslovenské železiarne a. s. Košice emitujú až 28,91 % látok uvedeného typu.

ISTROCHEM a. s. Bratislava

Vytvoril sa z CHZJD. Zmenila sa aj orientácia výroby. Prevažujú chemikálie pre gumárenský a farmaceutický priemysel, priemyselné hnojivá, viskózové a polypropylénové vlákna. Znižuje sa výroba pesticídov.

V roku 1993 sa bývalý podnik Matador Bratislava rozdelil na menšie chemické podniky:
 

MATADORFIX spol. s r.o. Bratislava	Zameral sa na výrobu lepidiel, sklenárskych tmelov, pogumovaných textílií a náterových materiálov.
MATADORROLL a. s. Bratislava	Vyrába gumárenské polotovary a zmesi, tesniace, izolačné a strešné fólie, podlahové krytiny.
MATADOR Obnova a. s. Bratislava	Protektorovanie plášťov
CHEMIKA a. s. Bratislava	Orientuje sa na výrobky malotonážnej chémie. Svoje výrobky distribuje do malopredaja. Sú to predovšetkým pesticídy, syntetické feromóny, priemyselné hnojivá, lepidlá, detergenty a pod.
SLOVECA, Slovenská CONDEA Augusta s. r. o. Bratislava	Je to podnik so zahraničnou účasťou. Výrobný program je orientovaný na výrobu polotovarov potrebných pre výrobu čistiacich prostriedkov, ako sú polyglykoly, neiónové tenzidy.

3.2    TRNAVSKÝ KRAJ

V Trnavskom kraji sú tri významné chemické podniky (Chemolak a.s. Smolenice, Slovenský hodváb š. p. Senica a Tatrachema v. d. Trnava), ktoré však nepatria medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. So znečisťovaním životného prostredia je veľmi úzko spojená Niklová huť š. p. Sereď, ktorá síce zastavila výrobnú činnosť, ale aj napriek tomu ešte stále spôsobuje znečistenie pôdy a povrchových vôd. Environmentálnu záťaž spôsobuje asi 5,5 mil. ton lúženca uloženého na 50 ha pri bývalom podniku. V súčasnosti sa odhaduje, že výmera poľnohospodárskych ekosystémov, kde možno predpokladať zvýšený obsah Ni, Co a Cr je 1 500 ha poľnohospodárskej pôdy. Pôda v oblasti Seredi má 7 - 8 násobne vyššiu koncentráciu niklu než kontrolné oblasti v okolí Trenčína. Podľa výsledkov analýz je však obsah sledovaných toxických kovov nižší ako prípustná hodnota.
 

CHEMOLAK a. s. Smolenice	Je už dlhodobý výrobca náterových látok. Výroba sa orientuje na ekologické náterové hmoty (riedené vodou, práškové aj elektroforetické).
SLOVENSKÝ HODVÁB a. s. Senica	Nezmenil svoj výrobný program a sústreďuje sa na výrobu polyetyléntereftalátových granúl a vlákien (hodváb, technické vlákna). Vyrába viskózové vlákna cez intermediárny xantogenát celulózy. Výroba sa rozširuje podľa možností a požiadaviek trhu a tak sa v podniku vyrába surovina na obalový materiál využívaný v potravinárskom priemysle (fľaše na nápoje).

3.3    TRENČIANSKY KRAJ

Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia patria neustále SE a. s. Elektrárne Nováky, o. z. Zemianske Kostoľany. V roku 1997 znížili objem emisií do ovzdušia na 49 915 t základných znečisťujúcich látok. Emisie SO₂ sa budú znižovať o 30 000 až 40 000 t.rok^-1 po ukončení skúšobnej prevádzky odsírenia spalín. Ďalší znečisťovateľ ovzdušia v tejto oblasti, Novácke chemické závody a. s. Nováky vyprodukovali v roku 1997 celkom 598 t základných znečisťujúcich látok, ako aj ďalšie špecifické škodliviny, predovšetkým karbidový a vápenný prach, chlór, vinylchlorid, etylénoxid, propylénoxid. Chemický, energetický a banský priemysel v tejto oblasti spôsobuje aj závažné znečistenie povrchových vôd. Vodný tok Handlovka, ktorý sa vlieva do rieky Nitry, je znečistený vysokými koncentráciami zlúčenín dusíkatých (N-NH₄⁺), fosforečných, nerozpustných látok a množstvom koliformných baktérií.
Odhadovaná plocha kontaminovanej poľnohospodárskej pôdy najmä v okolí Novák z antropogénnych zdrojov je 19 000 ha. Obsah celkového arzénu As tu dosahoval hodnoty od 61 mg.kg^-1 až nad 100 mg.kg^-1. Extrémne vysoké hodnoty As južne od Novák sa vyskytujú len pod sedimentačnou nádržou elektrárenských popolčekov v Zemianskych Kostoľanoch, na priľahlej časti nivy Nitry, ktorá bola zaplavená týmito odpadmi pri pretrhnutí hrádze úložiska popolčekov v roku 1965. Okrem tohoto rizikového prvku boli zistené zvýšené koncentrácie najmä kadmia, stroncia, hliníka a železa.
Najväčší problém v odpadovom hospodárstve v tejto oblasti spôsobujú produkty tepelných elektrární (čiastočne sa využívajú pri výrobe stavebných prefabrikátov) a chemického priemyslu (najmä karbidové vápno).
 

MATADOR a. s. Púchov	Pokračujú vo výrobách bývalých podnikov Gumárne Barum a. s. a Gumárne 1. mája š. p. Podnik sa orientuje na výrobu širokého sortimentu kvalitných automobilových pneumatík s príslušenstvom, vzdušníc a banských dopravných pásov.
MATADOR BELT TRADE a. s. Púchov	Výroba dopravných pásov.
VEGUM a. s. Dolné Vestenice	Sú orientované na gumárenskú výrobu zameranú pre športové a zdravotnícke účely. Medzi výrobkami nachádzame špongie, mikropórovité materiály, profily, tesnenia pre automobilový priemysel, oleju odolné gumárenské výrobky a pod.
NOVÁCKE CHEMICKÉ ZÁVODY a. s. Nováky	Ako už bolo uvedené v úvodnej časti o tejto oblasti, Novácke chemické závody a. s. sú významným znečisťovateľom životného prostredia. V roku 1996 sa 1,73 % podieľali na znečisťovaní ovzdušia v SR. Výroba v Nováckych chemických závodoch a. s. je orientovaná na karbid vápnika, chlór, hydroxid sodný, chlórnan sodný, suspenzné, mikrosuspenzné a emulzné typy PVC, ako aj na kopolyméry vinylchloridu. Ďalej vyrábajú z PVC podlahoviny, granuláty a okenné profily. Produkujú propylénoxid, propylénglykol, polyéterpolyoly hlavne na výrobu polyuretánov, etanolamíny, polyvinylacetát, polyvinylalkohol, trichlóretylén, chlórované parafíny, acetylén a iné technické plyny.
POLYCHEM spol. s r. o. Prievidza	Svoju výrobu orientuje na organické peroxidy, masážne gély, adhezíva (lepidlá hlavne pre potravinársky priemysel). Aktivity spoločnosti sú zamerané aj na zabezpečenie sklenených aparatúr a armatúr.
VÝSKUMNÝ ÚSTAV PRE PETROCHÉMIU a. s. Prievidza	Nezaoberá sa len výskumom a vývojom v oblasti petrochémie, ale aj organickej technológie, technológie makromolekulových látok a využitiu sekundárnych surovín.

3.4    NITRIANSKY KRAJ

Najvýznamnejším znečisťovateľom ovzdušia v tomto kraji je Duslo a. s. Šaľa. Jeho podiel na znečisťovaní ovzdušia v SR v roku 1997 možno vyjadriť pri tuhých znečisťujúcich látkach (TZL) hodnotou 1,72 % (7. miesto), pri oxide siričitom SO₂ 1,3 % (15. miesto) a pri oxidoch dusíka NO_x až 2,37 % (7. miesto). Duslo a. s. Šaľa vyprodukovalo v roku 1997 celkom 4 692,8 t základných škodlivín, čo je viac ako 50 % z celkového množstva v uvedenej oblasti a 398 t chemických látok organického a anorganického pôvodu. Napríklad amoniaku NH₃ sa ročne do ovzdušia emituje 341 t.
 

DUSLO a. s. Šaľa	Chemická akciová spoločnosť má široký sortiment výrobkov. V Duslo a. s. sa už tradične vyrábajú priemyselné hnojivá, močovina a niektoré pesticídy. Okrem toho aj chemikálie (najmä antioxidanty) pre gumárenský priemysel, ako napríklad N-alkyl-N'-fenyl-p-fenylendiamíny (Dusantox IPPD, Dusantox 6 PPD, Dusantox 86). Medzi produkty výroby patria aj kopolymérne disperzie na základe homopolymérov a kopolymérov vinylacetátu (Duvilax LS - 50, Duvilax DBM), polyvinylalkohol a technické plyny.
NOVOCHEMA v. d. Levice	Vyrába náterové látky a čistiace prostriedky. Je výrobcom aj niektorých vybraných medziproduktov.
PLASTIKA a. s. Nitra	Má vo svojom názve zychytenú hlavnú ideu svojho výrobného programu. Vyrába celoplastové vodovodné a kanalizačné potrubia, rúry, predovšetkým na báze PVC. Vyrába aj plastové fitingy, drenážové flexibilné rúry a krytinu. Vo výrobnom sortimente sú aj polyetylénové fólie a na ich báze vyrobené výrobky, vyfukované nádoby na báze polyolefínov, ale aj izolačný nepenený polystyrén a pod.
VÝSKUMNÝ ÚSTAV SPRACOVANIA A APLIKÁCIE PLASTOVÝCH LÁTOK a. s. Nitra	Podnetom pre založenie výskumného ústavu bola tradičná výroba plastov v Nitre. Aktivity sú zamerané na výskum a vývoj spracovania polymérov, petrochemických produktov i minerálnych meteriálov, pigmentov, sklolaminátov. Spoločnosť vyrába špeciálne gumové hadice, fólie a tvárnice, ako aj iné výrobky z plastov.

3.5    ŽILINSKÝ KRAJ

Najväščím producentom znečistenia ovzdušia v danej oblasti sú Severoslovenské celulózy a papierne (SCP) a. s. Ružomberok. Na znečisťovaní ovzdušia SR v roku 1997 sa emisie tuhých znečisťujúcich látok z SCP podieľali 2,93 % (4. miesto), emisii oxidu siričitého SO₂ 1,40 % (13. miesto), oxidoch dusíka NO_x 1,69 % (9. miesto) a nezanedbateľný je aj prínos k emisiám oxidu uhoľnatého CO a to 1,54 % (7. miesto). Ďalším znečisťoavteľom životného prostredia sú Považské chemické závody š. p. Žilina. V okolí Istebného je pôda kontaminoaná chrómom. Obsah chrómu Cr(VI) je 1,746 mg.kg^-1.
 
 

SEVEROSLOVENSKÉ CELULÓZKY A PAPIERNE a. s. Ružomberok	Výrobný program akciovej spoločnosti je veľmi presne zachytený v názve. Podnik sa môže pochváliť klesajúcou emisiou látok a využívaním druhotných surovín. Znižovanie emisií sa dosahuje výstavbou nových odlučovačov na regeneračných kotloch, ale aj zmenami technológií, napr. v roku 1998 sa uviedla do prevádzky nová technológia bielenia celulózy.
POVAŽSKÉ CHEMICKÉ ZÁVODY a. s. Žilina	Orientuje svoj výrobný program na niektoré vybrané chemicky čisté látky, napr. kyselinu sírovú. Medzi hlavné výrobné produkty však možno zaradiť aj kaprolaktán, metylmetakrylát, blokový a susperzný polymetylmetakrylát. V podniku sa vyrábajú aj výrobky spotrebného charakteru (plastové okná, drezy, kuchynské zariadenia) na báze húževnatého PVC a polymetylmetakrylátu.

3.6    BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Žiarska kotlina je známa už dlhé obdobie ako problematická oblasť, hlavne emisiou fluórového typu a popolčekom, obsahujúcimi i rizikové prvky. Rozloha kontaminovanej poľnohospodárskej pôdy sa odhaduje na 9 048 ha. Ide o pôdu, na ktorej je potrebné zaviesť osobitný spôsob využívania, zameraný na obmedzenie pestovania potravinárskych pšeníc a obilných miešaniek. Obsah vodorozpustného fluóru v pôde danej lokality sa pohybuje prevažne od 35 mg.kg^-1 v blízkosti zdroja, až po 5 mg.kg^-1 juhovýchodne od zdroja. Hoci bol zaznamenaný pokles emisií fluóru do ovzdušia, pôda bude ešte dlho vykazovať nadlimitné hodnoty.
Fluór je prvok biogénny i toxický, závisí to od jeho koncentrácie v organizme. Nadmerný príjem fluoridových iónov F^- spôsobuje patologické zmeny kostí.

Vzniká nadmerné zvápenatenie (zvyšuje sa krehkosť kostí) a nepohyblivosť kĺbov, ako i zmeny rastu a kvality zubov. Dlhodobý nadbytok fluóru v pitnej vode (10 - 15 rokov) s koncentráciou 4,5 - 15 mg.dm^-3, vyvoláva u starších ľudí osteosklerózu. Vyššie koncentrácie fluóru spomaľujú rast detí, najmä v pubertálnom období. Tento účinok sa prejavuje výraznejšie u chlapcov ako u dievčat. I keď v menšej miere ako nedostatok, aj nadbytok fluóru zvyšuje kazivosť zubov. Na zubnej sklovine sa objavujú biele, potom šedé a neskôr hnedé až čierne škvrny. Akútna otrava fluóru má negatívny účinok na centrálnu nervovú sústavu. Pre dospelého človeka s hmotnosťou 70 kg pri akútnej otrave je smrtiaca dávka 2,0 g NaF (t.j. 30 mg.kg^-1). Pri otravách fluórom sa doporučuje výplach žalúdka a perorálne podávanie vápnika. Podávanie aktívneho uhlia nemá význam, pretože fluór sa na naň neviaže.
Do pôdy sa fluór okrem emisií dostáva aj prostredníctvom fosforečných hnojív. Koncentrácie desatín až jednotiek mg.kg^-1 fluóru obsahujú obilniny (pšenica, raž), zo zeleniny hlávkový šalát, kapusta, mrkva, z ovocia čerešne a hrozno. Fluór toxicky účinkuje aj na rastliny. Ako indikátory koncentrácie fluóru v životnom prostredí používame z rastlín gladioly (nerastú), alebo marhule (zle rastú).
 

ZSNP a. s. Žiar nad Hronom

Orientuje sa na výrobu hliníka a výrobkov z neho. Vo februári 1996 bola úplne odstavená pôvodná zastaralá výroba hliníka. Ekologickým problémom okrem emisií sú odkaliská hnedého a červeného kalu, škváry a popola. V roku 1996 ZSNP a. s. Žiar nad Hronom vykonal podstatnú časť prác pri výstavbe tesniacej podzemnej steny okolo odkaliska hnedého a červeného kalu, ktorej dĺžka predstavuje 2 896 m, šírka 0,6 m a hĺbka 7 - 15,5 m. Tri roky sa realizuje experiment biologickej rekultivácie (tzv. ozelenenie) na ploche 1,6 ha. Po vyhodnotení pestovateľskej skúšky bude spracovaný projekt na ďalšiu výsadbu zelene.

SLOVALCO a. s. Žiar nad Hronom

Dcérska spoločnosť ZSNP a. s. Žiar nad Hronom, zabezpečuje výrobu hliníka novou technológiou. Nová technológia výroby hliníka v uzavretých elektrolyzéroch s vopred vypálenými anódami a s komplexným čistením plynov dáva záruku na zlepšenie emisnej a imisnej situácie, najmä čo sa týka emisie fluóru a dechtu. Napriek uvedeným skutočnostiam bol v roku 1996 pozorovaný značný nárast emisných látok oproti predchádzajúcemu roku o viac ako 10 000 t. Bolo to spôsobené takmer 3,5 násobným zvýšením výroby hliníka (111 446,4 t). Emisie fluóru klesli z 319,5 t na 91,5 t, ale emisie oxidu uhoľnatého CO vzrástli z 959,6 t (1995) za jeden rok na 11 171,4 t, avšak vývoj merných emisií CO vzťahujúci sa na jednotku množstva vyrobeného hliníka má klesajúci trend.

3.7    KOŠICKÝ KRAJ

Košický kraj je zaťažený hlavne metalurgickou výrobou, energetickým a cementárenským priemyslom. V danej oblasti bolo v roku 1997 vypustených z najvýznamnejších zdrojov znečistenia ovzdušia celkovo 128 413 t základných znečisťujúcich látok a oproti roku 1996 bol zaznamenaný ich nárast celkom o 3 871 t, pričom poklesli emisie TZL o 65 t, SO₂ o 2 287 t, NO_x o 2 316 t a vzrástli emisie CO o 8 539 t. Dominantným znečisťovateľom ovzdušia sú VSŽ a. s. Košice, ktoré zaznamenali nárast celkového množstva emisií oproti roku 1996 o 3 220 t, hlavne v dôsledku zvýšenia emisií CO. Pokles emisií SO₂ je spôsobený tým, že bolo spaľované uhlie s nižším obsahom síry a zníženie výroby tepla ovplyvnilo pokles emisií NO_x.
Rieky Bodva a Hornád majú vysoký obsah koliformných baktérií. V minulosti bolo povodie Hornádu v dôsledku banskej činnosti zaťažené vysokými koncentráciami ťažkých kovov (Hg, Cu, Zn). Taktiež prítoky Rudniansky potok a Slovinský potok privádzali vodu silne zaťaženú obsahom ťažkých kovov. V oblasti sa stretávame s heterogénnou kontamináciou pôdneho krytu ortuťou Hg a niektorými ďalšími ťažkými kovmi (Cu, Pb, Cd, Zn) po ťažobnej a upravárenskej činnosti rúd v spracovateľských podnikoch. Ako bioindikátor koncentrácie ortuti v pôde možno použiť diskovku bublinatú (Hypogymnia physodes). V 60-tych rokoch nerástla v okolí hutného závodu v Rudňanoch na ploche 6 km² , v 80-tych rokoch už uhynula na ploche 160 km². Dlhodobúkontamináciu pôdy horčíkom Mg vykazuje areál bývalého závodu Košický magnezit š. p. Ťahanovce. Kvalita pôdy v areáli VSŽ a. s. Košice a jeho okolí je charakteristická acidifikáciou. Pretrváva vysoká depozícia siry a zaťaženie pôdy ťažkými kovmi, z ktorých dominantné sú Mn, Mg, Cr, Al, As a Pb, ako aj Fe.
Na skládkach prevládajú odpady z hutníckej a strojárskej výroby. Závažným ekologickým problémom je skládka nebezpečných odpadov bývalého závodu Tesla v Moldave nad Bodvou. Odpad tvorí sklo a kovy znečistené ortuťou zo žiariviek. Skládka sa nachádza v katastri obce Mokrance. Problémovým sa javí aj zneškodňovanie PCB z Chemka a. s. Strážske. Až do vybudovania vhodnej spaľovne v SR musí byť tento odpad skladovaný.
 
 

CHEMKO a. s. Strážske

Vo svojom programe má veľkoobjemovú výrobu cyklohexanónu, pentaerytrolu (Pentol), mravčanu vápenatého, formaldehydu, močovinoformaldehydových živíc, hexametyléntetramínu, priemyselných hnojív a niektorých vybraných chemických látok. Výrobný program využíva technológie, ktoré emitujú do ovzdušia najmä čpavok, formaldehyd, acealdehyd, cyklohexán, cyklohexanón a alkylalkohol. V Chemku a. s. Strážske svoj výrobný program zameriavajú aj na výrobu látok na základe prírodného zeolitu - klinoptilolitu. Formaldehyd má dráždivé účinky na organizmus, pôsobí ako protoplazmatický jed, veľmi rýchlo sa vstrebáva pľúcami, tráviacou sústavou, aj kožou. V tele je oxidovaný na kyselinu mravčiu, čiastočne je však redukovaný na metanol. Pri inhalačnej expozícii formaldehyd dráždi oči (zápal spojiviek) a horné dýchacie cesty (nádcha). Zápach formaldehydu je cítiť už pri koncentrácii 0,0002 mg.dm-3 a varuje teda pred koncentráciami spôsobujúcimi vážnejšie poruchy, ako napr. kŕče hlasiviek, edém pľúc a pod, koncentrácia 0,8 mg.dm-3 formaldehydu je pre človeka smrteľná v priebehu niekoľkých minút. V populácii existuje veľká rozdielnosť v individuálnej citlivosti na formaldehyd. Acetaldehyd zachytáva čuchový orgán človeka už pri koncentrácii 0,0001 mg.dm-3. Účinkuje na organizmus podobne ako formaldehyd, ale menej toxicky. Pri vyšších koncentráciách (3,6 mg.dm-3) sa objavuje dušnosť, ostrý kašeľ, bolesti hlavy, bronchitída a zápal pľúc po krátkodobej expozícii.

ŽELBA a. s. Spišská Nová Ves, o. z. Rudňany

V nedávnej minulosti bol najväčším znečisťovateľom ovzdušia ťažkými kovmi. Po roku 1992 však nastal útlm ťažby a výroby, čo sa bezprostredne priaznivo prejavilo na kontaminácii ovzdušia. Zníženie kontaminácie ostatných zložiek životného prostredia (najmä pôdy) sa prejaví až o niekoľko rokov. V súčasnosti pracuje naplno iba výroba barytu. Podnik sa výrazne pričinil o to, aby oblasť Stredného Spiša (okres Gelnica a Spišská Nová Ves) bola zaraďovaná medzi najviac postihnuté územia v rámci celého Slovenska. V pôdach bolo zistené prekročenie limitných hodnôt ortuti, medi, arzénu, kadmia a olova, ale aj zinku. Ľudský organizmus nemá mechanizmus na reguláciu ortuti v tkanivách. Ortuť je veľmi zradná, v organizme pôsobí pomaly a nebadane. Ortuť poškodzuje rôzne enzýmové systémy a tkanivá. Expozícia detí a dospelých ortuťovými parami v tom istom prostredí nie je rovnaká. Ortuť sa vyznačuje rýchlou sedimentáciou pár, preto sú deti (nižšia telesná výška) viac exponované. Ťažké kovy, a teda aj ortuť má schopnosť akumulovať sa v sedimentoch, z ktorých sa pozvolna uvoľňuje vo forme metylortuti. Alkylortuťnaté zlúčeniny sú mnohokrát účinnejšími jedmi ako anorganické formy, pretože pôsobia na centrálnu nervovú sústavu. V organizme sa ortuť viaže na HS- skupiny aminokyselín. Zlúčeniny ortuti sa ukladajú vo svaloch, obličkách, nervovom systéme a mozgu. Najčastejšie útočia na plod. Koncentrácia ortuti v krvi novonarodenca je o 28 % vyššia ako v krvi matky. Pri otrave ortuťou sú pozorované bolesti hlavy, závraty, zápal ďasien a vypadávanie vlasov. Psychické a emočné poruchy sú charakterizované stratou sebavedomia, bojazlivosťou, poruchami koncentrácie, podráždenosťou. Až neskôr dochádza k nejasnej koktavej reči, k poruchám videnia, počutia, stavom úľaku, nervozite. Nakoniec dochádza k ochrnutiu organizmu. Dochádza aj k rozpadu bielych krviniek, oslabeniu imunitného systému, čo býva aj príčinou smrti.

3.8    PREŠOVSKÝ KRAJ

Aj v tomto kraji možno konštatovať zníženie emisií základných znečisťujúcich látok oproti predchádzajúcemu roku. Príčinu možno hľadať v množstve a kvalite palív v energetických zdrojoch, ale aj inštaláciou výkonnejšej odlučovanej techniky. K závažným znečisťovateľom ovzdušia v tomto kraji možno zaradiť Bukózu a. s. Vranov nad Topľou, Chemes a. s. Humenné a Chemosvit a. s. Svit. Okrem emisií oxidu siričitého SO₂, sú to predovšetkým emisie chlóru, merkaptánov a sulfánu. Chemosvit a. s. Svit technologickými úpravami a výrobou znížil emisiu sírnych zlúčenín. Využívajú sa technológie s ľahko likvidovateľným, s časti využiteľným odpadom. Bukóza a. s. Vranov nad Topľou znečisťuje svojimi odpadovými vodami rieku Ondavu. A na rozdiel od Chemes a. s. Humenné a Chemlon a. s. Humenné, nemá Bukóza a. s. Vranov nad Topľou vybudovanú ani skládku priemyselných a nebezpečných odpadov.
 
 

CHEMES a. s. Humenné	Zameriava svoju produkciu na polyamidové a polyesterové vlákna. Odlúčil sa od Chemlonu š. p. Humenné.
CHEMOSVIT a. s. Svit	Pokračuje vo výrobe celofánu a ďalších výrobkov na báza celulózy. Vyrába širokú paletu fólií využiteľných v potravinárskom a farmaceutickom priemysle.

4.    ZÁVER

LITERATÚRA

1. KLINDA, J.- LIESKOVSKÁ, Z. a kol.: Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 1997. Banská Bystrica, MŽP SR a SAŽP 1998.
2. KLINDA, J.- LIESKOVSKÁ, Z. a kol.: Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 1998. Banská Bystrica, MŽP SR a SAŽP 1999.
3. LIESKOVSKÁ, Z. a kol.: Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 1996. Banská Bystrica, MŽP SR a SAŽP 1997.
4. MACHO, V.- SIVÁKOVÁ, M.: Chemický priemysel SR a životné prostredie. Bratislava, ŠPÚ 1996.
5. MELICHERČÍK, M.- MELICHERČÍKOVÁ, D.: Bioanorganická chémia. Bratislava, Príroda 1997.
6. MELICHERČÍK, M.- MELICHERČÍKOVÁ, D.: Chemický priemysel a životné prostredie. In: Chémia bežného života a životné prostredie. Banská Bystrica MC 2000. s. 97-106.
7. TÖLGYESSY, J. a kol.: Chémia, biológia a toxikológia vody a ovzdušia. Bratislava, VEDA 1989.