Text je prevzatý z Atlasu sveta, Slovenská kartografia Bratislava, Kartografie Praha 1970
Stručné zásady cudzojazyčnej výslovnosti
V jednotlivých jazykoch uvádzame najprv cudzie písmeno, za pomlčkou jeho slovenskú výslovnosť; potom za dvojbod kou príklad a v zátvorkách výslovnosť. Uvádzajú sa len tie prípady, ktoré sa vyskytujú na mapách tohto atlasu.
ALBÁNČINA
é — e (neurčitá hláska); Vloré (vlore) sh - š; Lesh (leš)
ANGLIČTINA:
Rozdiel medzi písanou a hovorenou podobou je v angličtine značný. Pritom sa pomer písmena a hlásky nedá zachytiť do jednoduchých pravidiel; to isté písmeno sa vyslovuje v rozličných slovách rozdielne. Uvádzame niektoré osobitné znaky výslovnosti:
ce — zvuk medzi a-e ' - neznelé e o — ako nemecké ô ti — ako nemecké ú
th (znelé) - dz - konček jazyka je medzi prednými zubmi
th (neznelé) - ts - konček jazyka je za prednými zubmi di, ti, ni, li - dy, ty, ny, ly
BULHARČINA (prepis z azbuky)
ä - a (hláska neurčitej povahy, nahrádza tvrdý znak azbuky): Veliko Tárnovo (veliko tarnovo) di, ti, ni, li - dy, ty, ny, ly: Vidín (vldyn)
DÁNČINA
a - niekedy e: Skagen (skejen) ä - o: Alborg (olbor) ce — e: Noestved (nestvedz)
av (a pod.) — au (podobne aj Iné dvojhlásky): Kaben- havn (kebenhaun)
d — po I, n, r sa vypúšťa: Koldlng (kollng), niekedy dz: Thisted (tsístedz)
g - niekedy j: Helslngar (helslnjer), niekedy sa vypúšťa: Alborg (olbor)
0 — e: Ranne (rene) th — ts: Thule (tsule)
FÍNČINA
ä - e: Kittilä (kityle)
aa - á: Vaasa (vása)
ää — é: Hyvinkää (hyvinké)
aj — aj: Taivalkoski (tajvalkoski)
ee — é: Hämeenlinna (heménllna)
ei — ej: Seinäjokl (sejnejoki)
h - ch: Lahti (lachti)
ie - je: Rovanleml (rovanjeml)
ii — í: lljoki (íjoki)
o - e: Kyrós (kyres)
ui - uj: Kansallspulsto (kansalspujsto)
uu - ú: Joensuu (joensú)
FRANCÚZŠTINA
ô — á: Chátellrault (šátelról) ae — a : Caen (kan) ai — e: Roubaix (rube) ain — en: Saintes (sent) aô — ó: Saône (són)
au — o, ó: Aurillac (orijak), Montauban (montóbanj ay - é: Annonay (anoné) c - k: Aurillac (orijak)
- s (pred e, I, y): Nancy (nansl) ç — s: Montluçon (monlüson) e (neprízvučné) — často nehlasné: Vesoul (v zúl) é - e: Épinal (epinal) é — e: Genève (ž név) é — é: Angouléme (angulém) eau - ó: Bordeaux (bordó) ei — é: Seine (sén) em, en - an: Lorient (lorian) eu - e: Périgueux (perlge)
g — ž (pred e, I, y): Angers (anžer), ináč g: Grenoble (grenobl)
gn — ň: Digne (dyň)
gu - g (pred e, i, y): Bangul (bangi)
h - nevyslovuje sa a nasledujúca samohláska sa predlžuje: Le Havre (I ávr) ch — š: Rodherfort (rošfór) i - í: Nîmes (ným)
ie - je, jé: Vienne (vjen), Poitiers (poaťjé)
¡11 - j: Marseille (marsej), ale Lille (lil) — výnimka! j - ž: Dijon (dyžon) ô - ó: Dole (dól)
oi — oa, ua,: Poitiers (poaťjé, puaťjé) ou - u, ú: Toulouse (tulúz) oy - oaj, uaj: Troyes (troaj, truaj) q, qu — k: Quimper (kenpér)
s - z (medzi samohláskami): Besançon (bezanson), ináč s: Strasbourg (strasbúr) t - ť (pred ie) : Poitiers (poaťjé)
- v zloženinách sa nevyslovuje: Montluçon (monlüson)
- ináč t: Toulouse (tulúz) tz - s: Metz (mes)
u — ü: Fréjus (fréžú) y í- i, j : Vichy (viši), Yonne (jon)
Zdvojené spoluhlásky sa vyslovujú jednoducho.
Na konci slova mnohé spoluhlásky odpadajú: Strasbourg (strasbúr), Paris (pari).
GRÉČTINA (prepis z gréckeho písma)
ai - e: Patrai (patre) é - i : Sparté (spartl) ei - i: Peiraeius (pireefs) g (pred e, i) - j: Aigina (ejina) oi - i: Verroia (verrija) ou - u: Moudros (mudros) th - s: Athénai (asine)
u (v spojeniach au, eu, éu) - v alebo f: Laurion (lavrion) z - dz: Kazané (kadzani)
HOLANDČINA, FLÁMČINA, AFRIKÁNČINA
aa - á: Maastricht (mástricht)
e - v neprízvučných slabikách sa vypúšťa: Meppel (mepl) ei - ej: Eindhoven (ejndhófn) g - ch : Gent (chent) ij — ej: Nijmegen (nejméchn) oe - u: Windhoek (vindhuk) u - ü: Utrecht (ütrecht) v - f: Vlissingen (flisinchn) w - v: Zwolle (zvole)
INDONÉZŠTINA
dj - ď: Djakarta (ďakarta) tj - ť: Tjirebon (ťirebon)
ISLANDČINA
dh — z: Seydhisfjôrdhur (sejzisfjerzyr) th - ts: Thjórsá (tsjórsá) ey - ej: Reykjavík (rejkjavík)
g - niekedy ch: Djúpivogur (djúpivóchyr), ináč g ó — ou: Snóksdalur (snouksdalyr) ö - e: Seydhisfjôrdhur (sejzisfjerzyr) u - y: Akureyri (ákyrejri)
MAĎARČINA
a - hláska medzi a-o cs - č: Mohács (moháč) é — hláska medzi é-í: Pécs (péč) gy — ď: Nyíregyháza (níreďháza) ly - j : Szombathely (sombathej) ny — ň: Füzesabony (fyzešaboň) ö - e: Tiszalôk (tysalek) ö — é: Gyôr (ďér) s - š: Šopron (Šopron) sz - s: Szolnok (solnok) ty - ť : Berettyó (beretťó) ü — y: Tiszafiired (tysafyred) zs - ž: Bôrzsôny (beržeň)
NEMČINA:
ä — e: Gänserndorf (genzerndorf) aa — á: Raabs (ráps) ai - aj: Mainz (majnc) c — k: Cottbus (kotbus) ck — k: Zwickau (cvikau)
e - v neprízvučných slabikách sa vypúšťa: Weiden (vajdn)
ee — é: Spree (špré)
ei — aj: Weimar (vajmar)
eu - oj: Reutlingen (rojtlingen)
ey — aj: Speyer (špajer)
g - k (na konci slova): Hamburg (hamburk)
h — predlžuje samohlásku: Suhl (zúl)
ie - í: Biel (bil)
8, oe — e: Gôriitz (gerlic), Oelsnitz (elznyc)
qu — kv: Marquartstein (markvartštajn)
s — na začiatku slabiky z: Riesa (ríza)
sch — š: Schwerin (šverin)
sp — šp: Bösperde (bešperde)
st - št: Straubing (štraubink)
th — t: Gotha (goto)
ts - c: Potsdam (pocdam)
tsch - č: Crimmitschau (krimičau)
tz — c: Rochlitz (rochlic)
ü, ue - y: Saarbrücken (zórbrykn), Uelzen (ylcn) v — f: Wilhelmshaven (vilhelmshafn) w — v: Zwettl (cvetl) z - c: Zwickau (cvikau)
Zdvojené spoluhlásky sa vyslovujú jednoducho: Zwettl (cvetl).
NÓRČINA:
á — ó: Snäsavatn (snósavatn)
ae - é: Svolvaer (svolvér)
au - eu: Sauda (seuda)
d - vypúšťa sa po I, n, r: Arendal (arenal)
ei - ej: Trondheim (tronhejm)
g — stráca sa: Nyborg (nybor)
ki — ši: Kirkenes (širkenes)
0 — často u: Moss (mus) e — e: Vadsa (vadse)
sj — š: Mosjoen (mošeen) sk - š (pred e, i): Skien (šien)
POĽŠTINA
q - on: Nowy Sqcz (novy sonč); pred b, p ako om: Dq- browa (dombrova); pred I stráca nosovosť č — č: Zamošč (zamošč) ci - či: Szczecin (sčečin) cz — č: Wieliczka (vielička)
q - en: Czqstochowa (čenstochova); pred b, p ako em: Dqbica (dembica); pred I a na konci slova stráca nosovosť
h - ch: Nowa Huta (nová chuta)
1 — u: tabqdy (uabendy) ň — ň: Toruň (toruň)
ó — u: Krakow (krakuv)
rz - po znelých spoluhláskach ž: Rzeszów (žešuv); po neznelých spoluhláskach š: Przemsza (pšemša) š - š: Swinoujšcie (švinoujšče) si - ši: Siedlce (šiedlce) sz - š: Warszawa (varšava) w - v: Gliwice (glivice) ž — ž: Kozie (kožle) i — ž: Zagaň (žagaň) zi - ži: Zielona Góra (žielona gura)
Všetky samohlásky sú krátke a prízvuk je vždy na predposlednej slabike.
PORTUGALČINA
a (neprízvučné) — e: Šerpa Pinto (šerpe pintu) ä (na konci) - a: Maraä (marea) äo - an: Säo Paulo (san paulu) b - v: Óbidos (óviduš)
c (pred e, i) - s: Recife (resifi), ináč k: Macapá (ma- kapá)
C - s: Braganrja (bragánse) e (neprízvučné) — i: Portalegre (purtalégri) ch - š: Chaves (šáviš) j - ž: Beja (beže)
Ih - ľ: llhéus (iľéuš) m (na konci) - ň: Belém (beléň) nh - ň: Minho (miňu) o (neprízvučné) - u: Lagos (laguš) ô - ó: Rondônia (rundónie) ou — ó: Moura (móre)
qu (pred e, i) — k: Mocambique (mosambik)
s (na konci) — š: El.vas (elvaš)
st — št: Castelo Branco (kaštelu bránku)
z (na konci) - š: Figueira da Foz.-(figejre de foš)
RUMUNČINA
ä — e: Bacäu (bakeu)
ai — aj: Baia Mare (baja more)
c (pred e, i) — č: Cernavodá (černavode), ináč k: Cluj (kf už)
cea - ča:,Tulcea (tulča) ciu — ču: Ciucea (čuča) ei — ej: Carel (karej)
g (pred e, I) - dž: Medgidia (meddžldja), Ináč g: Lugoj (lugož)
ghe, ghi - ge, gi: Sighet (siget) giu - džu: Glurgiu (džurdžu) ch - k: Chilla Veche (kllja veke)
i - na konci slov po spoluhláskach sa vypúšťa: Galoji (galac)
i — y: Birlad (byrlad)
¡a, ie, io, iu - ja, je, jo, ju: Alba lulla (alba-julja) j - ž: Dej (dež) oi — oj: Oituz (ojtuz) s — š: Bucurestl (bukurešt) t - c: Bistrita (blstrlca)
RUŠTINA (prepis z azbuky)
de, te, ne, le ďe, ťe, ňe, ľe: Vltebsk (viťebsk) di, ti, ni, li — dl, ťi, ňi, ľl: Berdičov (berďlčov)
SRBOCHORVATČINA
č — ť: Peč (peť)
di, ti, ni, li - dy, ty, ny, ly: Subotica (subotyca)
Ij — ľ: Ljubljana (ľubľana) nj - ň: Vranje (Vrane)
ŠPANIELČINA
b - v: Córdoba (kordová), na začiatku slova b: Badajoz (badachos)
c (pred e, I) - s: Valencia (valénslja), Ináč k: Talca (talka)
g (pred e, i) - ch':' Gijón (chichón)
gua - gva: Guatemala (gvatemóla)
gue, gui - ge, gi: Aguilas (agilas)
güe - gue: Camagüey (kamaguej)
h — nevyslovuje sa: Mahón (maón)
ch - č: Pachuca (pačuka), na konci slov k: Vlch (vik)
j — ch: Jaén (chaén)
II — ľ: Trujlllo (truchíľo) ñ - ň: Viña del Mar (viña del mar) que, qui — ke, k¡: Quito (klto) x — ks: México (mekslko) y — j: Popayan (popaján) z — s: Zaragoza (saragósa)
Spojené samohlásky, v španielčine veľmi hojné, sa vyslo vujú sčasti jednoslabičné, sčasti dvojslabičné: Taitao (taj- tao), Valparaíso (valparajíso).
Zdvojené hlásky sa vyslovujú jednoducho.
ŠVÉDČINA
ä - é: Särna (sérna) á - ó: Borôs (borós) ck - k: Stockholm (stokholm) g - často j: Gôteborg (jeteborj)
k (pred zvukmi e, i) — č: Nykôping (nyčepinj), ináč k: Karlstad (karlstad)
Ij — j: Siljan (sijan) o — často u: Motala (mutála) b — e: Cfland (eland)
r - môže sa vypustiť: Sôderhamn (sederhamn, sedehamn) sj - š: Nässjô (nésše)
sk - š (pred zvukmi e, i): Skellefteä (šelefteó) sti — š: Kristianstad (krišanstad) u — niekedy ý: Umeá (ýmeó) xj — kš: Växjô (vékše)
TALIANČINA
c - č (pred e, i): Macerata (mačeráta), ináč k: Ancona (ankona)
cchi — kkj: Porto Vecchio (porto vekkjo)
g - dž (pred e, i): Agrigento (agridžento), ináč g
gh — g (pred e, i): Alghero (algéro)
gi — dž: Perugia (perúdža)
gl - Ij: Cagllari (kaljorl)
gn — ň: Bologna (boloňa)
ch - k: Chieti (kiety)
qu - kv: L'Aquila (ľákvila)
s - medzi samohláskami často z: Ragusa (raguza), ale Pisa (písa)
sci - š: Brescia (breša) íl — u: Cefalú (čefalu)
z — dz:'Monza (mondza), niekedy c: Venezia (venecia)
Zdvojené spoluhlásky sa vyslovujú dvojito: Vizzini (vicciny).
TUREČTINA
c - dž: Erzincan (erzindžan) c — č: Coruh (čoruh)
g - gh (hláska s veľmi rozmanitou výslovnosťou, niekedy podobná znelému ch, inokedy i, j, v: Mugla (muchla) i, I — i: izmir (izmir) i, I — y: Bandirma (bandyrma) o - e: Sôke (seke) í - š: Mu$ (muš)
ú — y: Búyuk Menderes (byjyk menderes) y — j: Malatya (malatja)
Zemepisné názvy sa z jazykov, ktoré nepoužívajú latinskú abecedu, prepisujú do slovenčiny tak, že pre hláskové písma sa transliterujú (t. j. písmená inej abecedy sa prepisujú do slovenskej abecedy, napr. MocKBa = Moskva). Znakové písma sa transkribujú foneticky (t. j. výslovnosť týchto názvov je napísaná po slovensky tak, aby čo najviac zodpovedala výslovnosti v príslušnom jazyku).