Matej Bel patrí aj v súvislosti s výskumom dejín životného prostredia (krajiny) medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej historiografie, nielen v prvej polovici 18. storočia. Ako vyzerala krajina v jeho dobe, jej využívanie človekom a postupné antropogénne transformácie si vieme čiastočne predstaviť na základe štúdia jeho diela Notitia Hungariae Novae historico-geographica, v ktorom spracoval charakteristiky prírodného prostredia, histórie a spoločnosti konkrétnych stolíc v Uhorsku. Pri interpretácii Belových opisov historických regiónov majú význam aj kartografické práce, ktoré vytvoril jeho spolupracovník S. Mikovíni. Rekonštrukcia a počítačová vizualizácia súdobej krajiny a jej využívania (t. j. historického land use) si vyžaduje pristupovať ku konkrétnej téme komplexne. Historickú krajinu, respektíve jej relikty v súčasnej krajine, je vhodné skúmať s využitím postupov environmentálnej histórie, vrátane počítačového modelovania či vizualizácie zaniknutých krajín minulosti.