Fakulta prírodných vied UMB v Banskej Bystrici sa snaží byť garantom vzdelanosti, aplikácie nových vedeckých poznatkov, obhajcom kritického myslenia, ale aj etického a udržateľného prístupu k životnému prostrediu. Zároveň sa usiluje byť partnerom miestnej samosprávy v otázkach, ktoré sú predmetom výskumu a vzdelávania na jej akademickej pôde. Spolupráca je potrebná aj preto, že od založenia parku v prvej polovici 19. storočia sa potreby spoločnosti aj stav poznania výrazne posunuli. Dnes čelíme intenzívnej degradácii život udržiavajúcich systémov, najzávažnejšie z týchto procesov sú rýchly úbytok biodiverzity a zmena klímy. Preto so znepokojením sledujeme snahy o aktuálne úpravy Mestského parku označené ako jeho revitalizácia, ktoré neprebiehajú v duchu reflexie týchto výziev.
Plánovaný výrub cez 400 stromov neznamená „iba“ odstránenie viac ako polovice drevín v parku, ale predstavuje najmä obrovskú stratu rastlinnej biomasy, poskytujúcej celý rad ekosystémových služieb prospešných pre územie mesta. Medzi tie najdôležitejšie (ktoré zámer nereflektuje dostatočne) patrí produkcia kyslíka a sekvestrácia uhlíka, regulácia kvality ovzdušia z pohľadu vlhkosti, prašnosti a likvidácie choroboplodných zárodkov, zmierňovanie letných horúčav, regulácia odtoku vody, poskytovanie biotopov pre živočíchy s dôrazom na vzácne a ohrozené druhy, najmä zo skupín hmyzu, vtákov a cicavcov. Na niekoľko rokov by sa stratili aj funkcie rekreačné, psychohygienické, výchovno-vzdelávacie, sociálne i krajinno-estetické. Významne by bola ohrozená životaschopnosť parku ako celku kvôli zvýšenému vysušovaniu prostredia a prudkému zníženiu jeho ekologickej integrity. Pripomíname, že Mestský park má v miestnom ÚSESe pozíciu jedného z najvýznamnejších biocentier na území mesta.
Pripomíname tiež, že v rámci Akčného plánu pre mitigáciu a adaptáciu na zmenu klímy mesta Banská Bystrica (2023) sa mesto zaviazalo "stanoviť a realizovať vhodné adaptačné a mitigačné opatrenia vedúce k udržateľnej kvalite životného prostredia v meste Banská Bystrica v reakcii na nepriaznivé dopady zmeny klímy a naplánovať tieto opatrenia na najbližšie obdobie." Vnímame, že tento projekt a spôsob jeho realizácie využíva spomínané odporúčania nedostatočne a preto sa obávame, že jeho dopad na klímu mesta, ako aj biodiverzitu, bude minimálne v najbližších rokoch značne negatívny.
Jedným z riešení spoločensky, ekologicky a environmentálne priaznivejšej revitalizácie parku je rozloženie úprav zelene spojených predovšetkým s kriticky vnímaným veľkoplošným výrubom drevín na dlhšie časové obdobie – minimálne 10 rokov – s tým, že sa zachovajú časti starých kmeňov slúžiace na hniezdenie a život živočíchov viazaných na dutiny a staršiu drevnú hmotu a ako prvé budú vysádzané odolné a rýchlejšie rastúce dreviny, ktoré spolu so starými stromami v rokoch nasledujúcich po výsadbe poskytnú sadeniciam ďalších druhov vhodnejšiu mikroklímu na ich uchytenie a zdravý vývoj.
Týmto nespochybňujeme nutnosť poskytnúť návštevníkom parku bezpečné prostredie, zároveň ale pripomíname, že park nikdy nemôže byť „absolútne bezpečný“. Zníženie rizika však nemožno riešiť iba preventívnymi výrubmi, ale je nutné pravidelné a odborné ošetrovanie stromov. Súčasne treba riešiť vzdelávanie obyvateľov, upozorňovať na riziká, prípadne obmedziť vstup pri nebezpečnom počasí.
Odporúčame preto vedeniu mesta Banská Bystrica, Krajskému pamiatkovému úradu a riešiteľskému kolektívu prehodnotiť aktuálne priority a zabezpečiť komplexnejšie posúdenie riešenia parkových úprav v duchu širších vedeckých poznatkov a poznania aktuálnych prírodných hodnôt parku. Vhodné by bolo doplniť dokumentáciu projektu o hydrogeologický, entomologický, ornitologický a chiropterologický výskum a výsledky zreflektovať v úpravách projektu. Považujeme tiež za potrebné vnímať a reflektovať potreby a požiadavky občanov mesta, ktorí by mali aktívne participovať pri takýchto projektoch.
Ako partneri budeme radi spolupracovať pri návrhu postupu skutočne ekologickej obnovy nášho parku.
Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
