Vybrané problémy z urbánnej ekológie
3. ročník, letný semester
Ciele:
Nadviazať na geografiu sídiel a sídelné systémy a prostredníctvom samoštúdia, referátov a diskusie prehĺbiť vedomosti z urbánnej geografie a urbánnej ekológie.
Témy seminárov:
1. Prezencia, odporučená literatúra, spôsob práce na seminároch, výber tém na referáty a určenie poradia referujúcich, požiadavky hodnotenia.
2. Prednáška a diskusia: definícia urbekológie, základné myšlienky, postupy, aplikácie v praxi...
3. Porovnanie environmentálnych problémov miest v minulosti a dnes
4. Trvalo udržateľný rozvoj mesta: pojem, komponenty, legislatíva, indikátory...
5. Obecné, štátne a mimovládne projekty ekologizácie sídiel (nielen mestských)
6. Degradované urbánne priestory: príčiny vzniku, typy, pôsobenie...
7. Súčasné trendy humanizácie miest (ekologizácia, intenzifikácia, revitalizácia, gentrifikácia...)
8. Ekologické, ekonomické a sociálne problémy panelových sídlisk
9. Ekologické, ekonomické a sociálne problémy suburbanizácie
10. Chránené a cenné lokality v meste: kategorizácia, legislatíva, ochrana, hrozby...
11. Dôležitosť verejného priestoru
12. Zeleň v meste: funkcie, rozmiestnenie, diverzita, druhy, kategorizácia, legislatíva
Podmienky hodnotenia:
1. Referáty: samostatné vystúpenie na dvoch vybraných seminároch (témy 3-12, najviac 25 bodov za každý podľa kvality). Referát musí problematiku vysvetliť, čítať ho nestačí. Prezentácia bude obsahovať len vizuálne prvky (mapy, grafy, fotky…) a body osnovy, nie čítaný text. Odporúčam konzultovať.
2. Aktívna účasť na hodinách: krátky, vopred pripravený odborný príspevok k preberanej téme (3-12) z učebníc, tlače, internetu a podobne (za každý seminár 5 bodov, spolu najviac 50 bodov). Kto má referát, body za aktívnu účasť má automaticky.
3. Minimálne bodové zisky: A = 90b, B = 85b, C = 80b, D = 75b, E = 70b, Fx = menej ako 70 bodov celkovo, alebo 0 bodov za aktivitu alebo referát. Ak sa niektorý seminár z objektívnych dôvodov neuskutoční, minimum bude znížené o 5 bodov.
Literatúra:
Balaša, G. (1955): Predhistorické osídlenie Banskej Bystrice a jej najbližšieho okolia. In: Banská Bystrica, zborník k 700. výročiu založenia mesta. Osveta Martin, s. 11 – 17.
Baláž, J. (1993): Banská Bystrica v minulosti. SCM Banská Bystrica, 224 s.
Baran, V., Felix, M. (2002): Funkčná delimitácia objektov a plôch centrálnej mestskej zóny. In: Baran, V. (ed.): Banská Bystrica v geografickej realite času a priestoru, Banská Bystrica, s. 46 - 49.
Bašovský, O. (1988): Priestorová štruktúra Bratislavy, jej rozvoj a ekologické problémy. AFRNUC – Formatio et protectio naturae č. 14, s. 69 – 75.
Bašovský, O., Paulov, J., Ira, V. (1981): Ekonomický rozvoj Bratislavy a problémy jej životného prostredia. AFRNUC, Formatio et protectio naturae, č.6, s. 1 – 23.
Begon M., Harper J.L. & Townsend C.R. 1997. Ekologie. Jedinci, populace a společenstva. Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc.
Bezák, A. (1993): Prístupy k analýze vnútornej štruktúry miest: prehľad a zhodnotenie. AFRNUC, Geographica Nr, 32, Bratislava, PriF UK, s. 287 – 297.
Darulová, J. (2000): Etnografické aspekty urbánneho vývoja (na príklade Banskej Bystrice). In: Urbánne a krajinné štúdie Nr.3, Prešov, s. 274 – 278.
Dorotjak, O. (1969): Mesto a jeho funkčné vzťahy. Architektúra a urbanizmus, r. 3, č. 2, s. 39 – 49.
Drdoš, J. (1978): Geografia a jej úlohy pri ochrane a tvorbe životného prostredia. Geografický časopis, r.30, č.3, s.218 – 226.
Drdoš, J. (1979): Geografia a riešenie problematiky produktivity krajiny. Geografický časopis, r.31, č.2, s.125 – 147.
Drdoš, J., Škvarčeková, G. (1982): Devastované krajinné priestory a funkčná štruktúra krajiny. Životné prostredie, r.16, č.1, s.5 – 8.
Ferianc, O., Korbel., L. (1972): Živočíšne spoločenstvo ľudských sídlisk. In: Lukniš, M. (ed.): Slovensko – príroda, Obzor Bratislava, s. 701-709.
Gajdoš, P., Moravanská, K. (2013): Suburbanizácia a jej podoby na Slovensku. Bratislava, Veda, 205 s.
Galvánek, J. (1999): Banskobystrická krajina – hodnoty, procesy, zmeny a ich odraz v biodiverzite. In: Geografické štúdie Nr.6, FPV UMB, Banská Bystrica, s .67 – 73.
Hajdúchová, A. (2005a):Naše parky musíme budovať od začiatku, SME 26.5.2005.
Hajdúchová, A. (2005b): Zeleň v mestách ustupuje parkoviskám aj dlažbe, SME 26.5.2005.
Hanušin, J. (1995): analýza vplyvu urbánnej krajiny na hydrologický cyklus územia. Geografický časopis, r. 47, č. 4, s. 275 – 284.
Havránek, J. (1987): Město a lidské zdraví. Životné prostredie, r.21, č.6, s. 291 – 292.
Hrádek, M. (1977): Význam reliéfu při rozvoji města Brna. Životné prostredie, r. 11, č. 1.
Hrnčiarová, T., Krnáčová, Z. (2002): Abiotická limitácia územia na príklade urbánnych ekosystémov, Nitra, Geografické informácie 7, 2. diel, s. 47 – 52.
Hruška, E. (1970): Stavba miest. Bratislava, SAV.
Hrůza, J. (1965): Teorie města. Praha., NČSAV.
Huba, M., Ira, V. (1993): O koncepcii trvalej udržateľnosti vo vzťahu k niektorým geografickým aspektom vývoja Slovenska. Geografický časopis, r. 48, č. 3 – 4, s. 285 – 299.
Hudeková, Z. (2007): Udržateľný rozvoj miest. Enviromagazín r.12, č.6, s. 8-9.
Hudeková, Z. (2012): Ochrana biodiverzity v urbanizovanom prostredí. (http://www.urbion.sk/ochrana-biodiverzity-v-urbanizovanom-prostredi/)
Hudeková, Z., Mederly, P. (2003): Spoločné európske indikátory udržateľného rozvoja miest. REC Bratislava, 98 s.
Hušták, J., Radváni, P., Špániková, Z. (1978): Urbanistická devastácia a výskum možností využitia znehodnotených priestorov mesta. Architektúra a urbanizmus, r.12, č.2, s.81 – 90.
Chudík, M. (1988): Metodické zásady pre vypracovanie územných generelov zelene v sídelných útvaroch, Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Bratislava, 50 s.
Chvátalová, A. (1988): Příspěvek k hodnocení přírodního prostředí jako předpokladu rozvoje měst. AUC – Geographica, r. 23, č. 2, s. 73 – 91.
Kabelík, J. (1974): Ekologie městského člověka. Architektúra a urbanizmus, r. 8, č. 4, s. 48 – 49.
Kadeřábková, B., Piecha, M. a kol. (2009): Brownfields - jak vznikají a co s nimi. Praha, C.H.Beck, 138s.
Kasalický, V. (1975): Města a lidská sídla vůbec jako základ životního prostředí člověka. Architektúra a urbanizmus, r. 9, č. 1, s. 27 – 38.
Kolektív (1991): Naše společná budoucnost. Světová komise pro životní prostředí a rozvoj, Academia, MŽP ČR, Praha, 297s.
Korec, P., Galasová, S. (1993): Priestorová diferenciácia kvality bývania v Bratislave. In: Geografia – aktivity človeka v krajine. UPJŠ Prešov, s. 142 – 145.
Kozová, M., Spišiak, P., Pašiak, J. (2001): Trvalo udržateľný rozvoj a Miestna Agenda 21, Životné prostredie, SAV Bratislava, č.1, s. 19-24.
Krumpolcová, M. (ed.) (2002): Štandardy minimálnej vybavenosti obcí – metodická príručka pre obstarávateľov a spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie, Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava, 58 s.
Lukniš, M. (1977): Geografia krajiny Jura pri Bratislave. UK Bratislava.
Mačáková, S. (2001): Trvalo udržateľné mestá/regióny na Slovensku, Životné prostredie. r. 35, č. 1, s. 5-8.
Maier, K. (1993): Územní plánování. Praha, ČVUT.
Matlovič, R. (1998): Geografia priestorovej štruktúry mesta Prešov. Geografické práce, r. 8, č. 1, PU Prešov, 261s.
Matlovič, R. (1999): Krakov – metropola Malopoľska. Geografia, r.7, č.4, s. 152 – 160.
Matlovič, R. (2000): Transformačné procesy intraurbánnych štruktúr Prešova ako odraz celospoločenských zmien v ostatnom decéniu. In: Matlovič, R. (ed.):Urbánne a krajinné štúdie Nr. 3, Prešov, s. 27 – 38.
Mládek, J. (2000): Mladé veľké obytné súbory (sídliská) – osobitné prvky urbánnych štruktúr Slovenska. In: Matlovič, R. (ed.): Urbánne a krajinné štúdie Nr. 3, FF PU Prešov, s. 82 – 89.
Munzar, J. (1980a): Podnebí měst včera, dnes a zítra. Ročenka Lidé a země 1981, Praha, Academia, s. 69.
Musil, J. (1992): Změny městských systémů v postkomunistických společnostech střední Evropy. Sociologický časopis, r. 38, č. 4, s. 451 – 461.
Ondoš, S. (2003): Revitalizačné procesy v historickom jadre mesta Bardejov z pohľadu geografie mesta, In: AFRNUC – Geographica Nr. 42, s. 135-152, Bratislava.
Pašiak, J. (1987): Sociálno-ekologická problematika kvality mestských sídiel. Životné prostredie, r.21, č.6, s. 293 – 298.
Pauditšová, E., Reháčková, T., Ružičková, J. (2007): Metodický návrh na vypracovanie miestneho územného systému ekologickej stability. Acta environmentalica universitatis comenianae, vol. 15, č. 2, s. 66-87.
Petrík, Ľ. (1977): Význam a využitie zelene pri tvorbe krajiny. Lesnícke štúdie 26, VÚLH Zvolen, 143 s.
Petríková, D. (1997): Trvalo udržateľné mestá a obce. In: Životné prostredie, r. 31, č. 3, s. 161
Pouš, R. (2013): Základy geografie mesta. Belianum, FPV UMB Banská Bystrica, 244s.
Radváni, P. (1987): Urbanistický rozvoj sídiel a kvalita ich prostredia. Životné prostredie, r. 21, č. 6, s. 286 – 291.
Radváni, P. (1989): Mesto a jeho racionálna priestorová organizácia. Geografický časopis, r.41, č.3, s.293 – 307.
Radváni, P., Hriňová, M. (1982): Devastované a menejhodnotné priestory urbánnych systémov, ich periférií a možnosti ich využitia. Životné prostredie, r.16, č.1, s.14 – 21.
Reháčková, T., Pauditšová, E. (2006): Vegetácia v urbánnom prostredí. Cicero, Bratislava, 132 s.
Reháčková, T., Pauditšová, E. (2007): Metodický postup stanovenia koeficientu ekologickej stability krajiny. Acta environmentalica universitatis comenianae, vol. 15, č. 1, s. 26-38.
Reháčková, T., Ružičková, J. (2005): Bioindikačné vlastnosti travinno-bylinných porastov v urbanizovanom území. Acta environmentalica universitatis comenianae, vol. 13, č. 1, s. 107-118.
Rolková, M. (2005): Environmentálna stratégia mestského životného prostredia. In: Enviromagazín, č. 5, s. 10-11.
Rychlá, H., Drgoňa, V. (1987): Geografické hodnotenie životného prostredia miest. Životné prostredie, r. 6, s. 306 – 311.
Slavík, V. (1998): Mestá Slovenskej republiky v transformačnej etape, In: Borecký, D., Hofmann, E. (eds.): Geografie X, Masarykova universita, Brno, s. 128 – 133.
Soták, Š. (1999): Klimatické pomery Banskej Bystrice vo vzťahu k priemyselnému rozvoju. In: Geografické štúdie Nr.6, FPV UMB, Banská Bystrica, s. 191 – 197.
Supuka, J., Benčať, F., Bublinec, E., Gáper, J., Hrubík, P., Juhásová, G., Maglocký, Š., Vreštiak, P., Králová, K. (1991): Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene, Veda Bratislava, 307 s.
Supuka, J., Jančura, P., Pavlík, J., Kattoš, K., Marenčák, M. (2000): Ekológia urbaniz. prostredia, TU Zvolen, 223s.
Štorch, D., Mihulka S. (2000):Úvod do současné ekologie. Portál, Praha.
Šveda, M., Šuška, P. (eds. 2019): SuburBAnizácia. Ako sa mení zázemie Bratislavy? Bratislava, GÚ SAV, 300s. (dostupné aj na webe ako pdf)
Šveda, M., Šuška, P. (eds. 2021): SuburBAnizácia II. Sondy do premien zázemia Bratislavy. Bratislava, GÚ SAV, 245 s. (dostupné aj na webe ako pdf)
Višacká, V., Klinda, J. (2007): Európske mestské životné prostredie na Slovensku. Enviromagazín, r. 12, č. 6, s. 6-8.
Vitková, Ľ. (2001): Cena a kvalitatívna hodnota urbanizovaného prostredia. Životné prostredie, r.35, č.4, s.203 – 207.
Votrubec, C. (1980): Lidská sídla, jejich typy a rozmístění ve světě. Praha, Academia.
Zalčík, T. (1980): Urbanistická tvorba obytného prostredia. Bratislava, ALFA, 118 s.
Závracká, A. (1987): Priestorové aspekty kvality mestského prostredia. Životné prostredie, r. 21, č. 6, s. 312 – 316.
Životné prostredie, č.2/2015: monotéma sídliská a ich životné prostredie (voľné plochy, zahusťovanie, humanizácia, zeleň...)
www: zelen.sk, sustainable-city.org, ekopolis.sk, volny.cz/umi/mesto.htm, sustainable-transformation.net, dep.org.uk/cities/WhatisaSusCity1.htm, natur.cuni.cz/~sykora, sustainable-cities.org.uk, rec.sk, broz.sk, tur.sk, slatinka.sk, daphne.sk, enviroportal.sk, changenet.sk, greenways.sk, http://maps.grida.no, http://bratislava.sme.sk, http://www.uzemneplany.sk, http://www.lepsiageografia.sk/, http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/, http://www.enviromagazin.sk/archiv.html
https://www.pocitovemapy.cz/ - obe výborné k verejným priestorom, behaviorálnej geografii mesta a tak... Plus clanok v PRAVDE: https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/465831-verejny-priestor-ako-pole-neorane-pocitova-mapa-mesta-to-chce-zmenit/
Rozsiahly rozhovor s architektkou na tému obmedzovania autodopravy v meste (najmä s príkladmi z Prahy) a budovania prostredia prívetivého pre chodcov a cyklistov: https://ekolist.cz/cz/publicistika/rozhovory/muzi-po-meste-chodi-jinak-nez-zeny-rika-o-chuzi-architektka-rozalie-kasparova