VÝCHODNÝ BALKÁN (RUMUNSKO A BULHARSKO)
(24. 6. – 5. 7. 2023)
1. deň (sobota) 24. 6. 2023: Banská Bystrica – Temešvár (ubytovanie, prehliadka mesta)
Temešvár je štvrté najľudnatejšie rumunské mesto, ekonomické a kultúrne centrum Banátu a hlavné mesto Temešvárskej župy. Mestom preteká regulovaná rieka (skôr vodný kanál) Bega. Od roku 2018 sa stal prvým rumunským mestom s mestskou hromadnou dopravou po vode, na člnoch podobným benátskym „vaporetto“ s jednou linkou so šiestimi stanicami. Mesto bolo prvé v monarchii, ktoré malo verejné osvetlenie (z olejových lámp) a taktiež aj medzi prvými v Európe s elektrickým verejným osvetlením.
Temešvár, nazývaný aj „Malá Viedeň“, je známy veľkým množstvom historických pamiatok a parkov. Má aktívnu kultúrnu scénu vďaka trom mestským štátnym divadlám, opere, filharmónie a mnohých ďalších kultúrnych inštitúcií, je európske hlavné mesto kultúry v roku 2023. Mesto je jedným z najdôležitejších vzdelávacích a vedeckých centier v Rumunsku, na šiestich mestských univerzitách je zapísaných asi 40 000 študentov.
2. deň (nedeľa) 25. 6. 2023: Temešvár – Lugoj – Caransebeş – priesmyk Porta Orientala – Băile Herculane – Orşova – Svätá Helena (ubytovanie)
Kúpele Băile Herculane boli založené v 2. stor. Rimanmi a podľa legendy si práve tam bájny Herkules liečil rany po boji s Hydrou. Najväčší rozkvet dosiahli v 19. storočí a v centre sa zachovali nádherné pôvodné kúpeľné domy. Aj miestna železničná stanica bola postavená v secesnom štýle na prelome 19. a 20. storočia. V súčasnosti sú navštevované pre svoje prírodné liečivé vlastnosti na pohybové ústrojenstvo: horúce pramene so sírou, chlórom, sodíkom, vápnikom, horčíkom a minerálmi, ako aj pre negatívne ionizovaný vzduch.
Svätá Helena, dedinka umiestnená na strmých karpatských svahoch nad Železnými vrátami, predstavuje jednu zo šiestych horských banátskych dedín s českým obyvateľstvom, ktoré tam prišlo pred 200 rokmi.
3. deň (pondelok) 26. 6. 2023: Svätá Helena – pešie (resp. bicyklové) vyhliadkové túry nad prielomom Dunaja (Železné vráta) – Svätá Helena
Železné vráta: Dunaj v dĺžke 130 km rozdeľuje Karpaty na severne položené rumunské Karpaty a južne položené srbské Karpaty a zároveň vytvára štátnu hranicu medzi oboma krajinami. V období Rímskej ríše viedla úžinou prirodzená hranica, nazývaná Limes Romanus. Vo východnej časti prielomu bola vybudovaná dvojica hydroelektrární Železné vráta 1 (1972) a Železné vráta 2 (1984), ktoré zlepšili plavebné podmienky pre lode. Na začiatku pri srbskej pevnosti Golubac je Dunaj široký len 140 m, následne sa rozšíri až na 2 km. Najkrajšia časť sa začína približne v polovici cesty medzi bývalou osadou Tisoviţa a obcou Dubova. Dunaj sa vkliesni do úžiny Cazanele Mari (Veľké kotly) širokej 170 m, po oboch stranách sa týčia vysoké vápencové bralá. Po zátoke pri obci Dubova nasleduje skalnatá úžina Cazanele Mici (Malé kotly). Známy je kláštor Mraconia postavený na skale nad riekou a reliéf dáckeho kráľa Decebala vytesaný do vápencovej skaly.
4. deň (utorok) 27. 6. 2023: Svätá Helena – Calafat – Montana – Sofijská kotlina – Dolna Banja (ubytovanie)
Most cez Dunaj (Most Novej Európy) bol do prevádzky uvedený v roku 2013. Spája bulharské mesto Vidin s rumunským Calafatom. Tvorí súčasť cestnej siete 4. paneurópskeho koridoru (Drážďany – Praha – Bratislava – Budapešť – Arad –Sofia – Solún).
Sofijská kotlina(1 180 km2) je plošne rozsiahlejšia, patrí do vyššie položených kotlín (nad 500 m n. m.). Zo všetkých strán ju obklopujú pohoria (najmä zo severu Stará planina, z juhu Vitoša a i.). Prielomová dolina rieky Iskăr cez Starú planinu (dlhá 70 km) spája kotlinu s dunajským priestorom. Dolinou Nišavy cez Dragomanský priesmyk je napojená na srbskú Nišskú kotlinu. Zlomový charakter kotliny potvrdzujú aj početné minerálne pramene (napr. Gorna Baňa, Pančerevo, Bankia a i.) alebo seizmicita.
Pohorie Rila je vyzdvihnutá hrásť s malými plochami zarovnaných povrchov, z ktorých sa zdvíhajú vysoké horské štíty. Povrch bol modelovaný glaciálnou činnosťou. Snehová čiara sa pohybovala vo výškach 2 100 – 2 200 m. Najvyšší vrch je Musala (2 925 m n. m.) s karovými kotlami a plesami. Pozdĺž tektonických línií na jeho úpätiach vystupujú termálne pramene (napr. Sapareva Banja, Dolna Banja a i.).
5. deň (streda) 28. 6. 2023: Dolna Banja – výstup na Musalu (2 925 m n. m.) – Dolna Banja
Musala (2 925 m n. m.) je najvyšší vrch Balkánskeho polostrova. Nachádza sa v pohorí Rila. Najlepší spôsob dosiahnuť vrchol je využiť horskú lanovú dráhu z lyžiarskeho strediska Borovec smerujúcu na vrchol Jastrebac (2 369 m n. m.). Odtiaľ horským chodníkom na chatu Musala, kde môžu zostať tí, ktorí nebudú chcieť pokračovať ďalej. Od chaty prudko stúpa chodník k jazeru Aleko (2 550 m n. m.). Približne 3 km od chaty leží v nadmorskej výške 2 709 m pleso Ledonoto. Na jeho brehu stojí najvyššia bulharská horská chata nazývaná Everest. Od nej stúpa chodník serpentínami po suťovom svahu až na hrebeň. Po ňom sa dosiahne vrcholová mohyla. Pri nej stojí aj meteorologická stanica. Suma sumárum – vzdialenosť k vrcholu 12,5 km, prevýšenie 1 600 m, časová náročnosť výstupu od 4 do 7 hod., zostup trvá 3 až 5 hod.
V prípade nepriaznivého počasia bude alternatívny program.
6. deň (štvrtok) 29. 6. 2023: Dolna Banja – Plovdiv (návšteva mesta) – Sozopol (ubytovanie pri mori)
Plovdiv stojí na mieste, kde sa v staroveku nachádzalo výstavné antické mesto Filippopolis. Základy mesta položil macedónsky panovník Filip II., ktorý dobyl vtedajšie trácke osídlenie a dal mestu nové meno. Najväčší rozmach však zažilo počas rímskej nadvlády v 1. a 2. storočí n. l., kedy boli vybudované fórum, divadlo, štadión, odeon a i., mnoho z nich sa zachovalo do dnešných časov. Slávu mesta dokazuje, okrem iného, aj antický filozof Lukianos, ktorý ho nazval najkrajším z celej Rímskej ríše. Strategický význam mesta dokazovala aj jeho poloha na hlavnej balkánskej ceste Via Militaris, spájajúca súčasné mestá Istanbul a Belehrad. V meste leží štvrť Stolipinovo, ktorá predstavuje najväčšie rómske sídlisko na svete (cca 40 000 obyv.).
7. – 8. deň (piatok, sobota) 30. 6. – 1. 7. 2023: Sozopol – oddychové dni pri Čiernom mori, individuálna prehliadka mesta Sozopol, resp. návšteva Burgasu verejnou dopravou
Bulharské čiernomorské pobrežie má dĺžku cca 350 km. Delí sa na severnú a južnú časť. V severnej časti je dominantné centrum Varna, v južnej Burgas. Prístavné mesto Burgas leží v širokom Burgaskom zálive, ktoré lemujú lagúnové jazerá. Mesto Sozopol bolo rybárskym mestečkom s najstarším osídlením na bulharskom pobreží. V blízkosti pobrežia sa rozkladajú aj prírodné parky Zlaté piesky, Pobiti Kamani, Kamčijské piesky a Strandža.
9. deň (nedeľa) 2. 7. 2023: Sozopol – Kazanlak (Údolie ruží) – priesmyk Šipka (Stará Planina) – Trjavna – Veliko Tarnovo (ubytovanie, prehliadka mesta)
Údolie ruží leží medzi dvoma horským pásmami Stará Planina a Sredna gora, ktoré ho chránia pred severnými zimnými studenými vetrami a vytvárajú ideálne podmienky na pestovanie najkvalitnejších ruží na svete. Pieskovo-ílová pôda je akoby stvorená pre ich pestovanie, ďalej miestna klíma s postupným prechodom medzi zimou a jarom, každé ráno prítomná rosa, ktorá pomáha udržiavať olej v kvetoch, ideálna vlhkosť vzduchu, potrebný slnečný svit, občasné zrážky. Centrum údolia tvoria sídla Kazanlak, Karlovo, Kančevo, Rozevo, Pavel Banja a Ražena. Medzi nimi sa rozprestierajú ružové polia s rôznofarebnými záhonmi kvetov.
Priesmyk Šipka predstavuje dôležitý prechod horského pásma Starej planiny medzi mestami Gabrovo a Kazanlak. Na jeseň v roku 1877 tu zvíťazila rusko-bulharská armáda nad niekoľkonásobnou presilou Turkov a tým vlastne oslobodila Bulharsko z niekoľkostoročnej tureckej nadvlády.
Mesto Veliko Tarnovo existuje už vyše 5 000 rokov. Leží na brehoch rieky Jantra na severných svahoch Starej Planiny, je považované za najkrajšie bulharské mesto. Pre bulharský národ má veľký význam a historickú hodnotu. V rokoch 1185 až 1396 bolo hlavným mestom (Tarnovgrad) druhého bulharského stredovekého štátu. Stopy jednotlivých historických úsekov odráža bohatá architektúra.
10. deň (pondelok) 3. 7. 2023: Veliko Tarnovo – Ruse (most cez Dunaj) – Sinaia – Brašov (ubytovanie, prehliadka mesta)
Sinaia je horské stredisko. Koncom 19. storočia rumunský kráľ Carol I. postavil svoje letné sídlo (hrad Peleș). Mesto je obľúbeným cieľom turistiky a zimných športov, najmä zjazdového lyžovania. Z turistických pamiatok sú najvýznamnejšie hrad Peleș, hrad Pelișor, kláštor Sinaia, kasíno Sinaia, železničná stanica Sinaia a útesy Franz Joseph a Saint Anne.
Brašov, jedno zo sedmohradských miest, bolo založené Rádom nemeckých rytierov v roku 1211. Patrí medzi najkrajšie rumunské mestá, má zachované historické centrum so stredovekou architektúrou, zvyškami hradieb, dláždenými ulicami, najväčším rumunským gotickým kostolom, ako aj priľahlou historickou štvrťou Schei. Ekonomika mesta sa opiera najmä o dopravné strojárstvo a zimný cestovný ruch.
11. deň (utorok) 4. 7. 2023: Brašov – Sibiň – Biertan – Sighişoara – Brašov (ubytovanie, prehliadka mesta)
Malý sedmohradský okruh predstavuje návštevy troch starých historických sídiel, ako Sibiň, Biertan a Sighişoara. Sedmohradsko má okrem veľkých miest aj malé opevnené saské sídla, z ktorých dominuje Biertan. Bývalé trhové mesto bolo ekonomicky aj politicky rovnocenné ostatným susedom (Sibiň, Sigisoara, Medias a i.). Opevnený kostol na miestnej vyvýšenine je dominanta celého okolia. Sibiň a Sigisoara patria k unikátom zachovalej stredovekej sedmohradskej mestskej architektúry. Mestá zbohatli na obchode s tovarom, ktoré vyrábalo množstvo cechov, na tranzitnom obchode, financiách a politicko-ekonomických vzťahoch. Sibiň leží blízko geografického stredu Rumunska.
12. deň (streda) 5. 7. 2023: Brašov – Banská Bystrica
